Rozhodol som sa svoj druhý blog v živote venovať tejto nesmierne kontroverznej postave. Pripomínam, že som stále iba novinársky zajačik a toto je moja novinárska prvotina. Takisto toto všetko píšem v nápore emócii po sklamaniach z poslednej doby.
Takže Arséne Wenger, kto to vlastne je? Rýchlo ho predstavme, keby ste niekto doteraz nevedeli, kto to je. Francúz narodený 22. októbra 1949, ktorému už pri narodení rodičia predpovedali, že bude raz manažérom Arsenalu. Alebo z neho chceli mať chemika? To je jedno.
Každopádne, jeho hráčska kariéra za moc nestála v kontraste s tou manažérskou. Tú začal v Nancy v 1983, kde začal ako asistent manažéra, no už o rok sa stal hlavným trénerom. Tam jeho kariéra skončila v 1987, kedy s klubom vypadol z najvyššej francúzskej ligy, no obhajoba znela: „nie je to jeho chyba, nemal žiadne peniaze na míňanie“ – trochu otočená situácia z posledných rokov, povedal by som.
Jeho ďalšou zastávkou bolo slávne AS Monaco a začal žať veľké úspechy. Vyhral s ním v prvých troch rokoch ako pohár, tak aj ligu a dosiahol aj semifinále Ligy Majstrov, no potom to začalo ísť z kopca a vyvrcholilo to jeho odchodom z Francúzska. Neskôr, v 2001, sa priznal, že odišiel kvôli korupcii, ktorá vtedy (dúfajme, že iba vtedy) vo francúzskej lige existovala.
Po odchode z Francúzska sa Wenger vydal do krajiny samurajov, sushi a godzíl. Tam s miestnym Nagoya Grampus dosiahol na druhé miesto v lige a v 1995 vyhral ocenenie za najlepšieho manažéra v Japonsku.
Toto viedlo k tomu, že v auguste 1996 (kedy som si ja zrovna užíval druhý rok svojho života) nahradil Bruce Riocha vo funkcii manažéra Arsenalu FC. A čo tu za tú dobu dokázal?
Nie je toho málo. Tak napríklad sa stal najúspešnejším manažérom v histórii klubu (prepáč, Herbert, ale je to tak), stal sa najdlhšie slúžiacim manažérom klubu v histórii, vyhral s klubom 11 veľkých trofejí, trikrát vyhral ocenenie pre najlepšieho manažéra Premier League, dostal ocenenie služobníka Britského Impéria od Alžbety samotnej, v roku 2006 sa stal členom siene slávy Premier League, bol vyhlásený „Trénerom prvej dekády 21. storočia“ (neviem, čo táto cena presne znamená, ale znie to pekne, nie?) a hlavne – stal sa revolucionárom futbalu. Napriek tomu sa sám seba stále častejšie pýtam; je Arséne aj dnes mužom na správnom mieste?
K svojmu názoru sa dostanem, začnime jeho dobrými vlastnosťami. BBC ho v roku 2008 označilo ako „muža stále budujúceho svoj dokonalý tím, ktorý v sebe snúbi ocenenia a trofeje prostredníctvom atraktívneho a útočného futbalu“. O jeho dôvere v mladých hráčov, ktorú mu dosť často splácali, netreba hovoriť, takisto o jeho „talente na hľadanie talentu“ v hráčoch, veď bez neho by sme dnes hráčov ako Henry, Pirés, Touré, Song, Clichy a mnoho iných ani nepoznali. Takisto jeho práca s mladými hráčmi a ich výchova a rozvoj, ktorému sa im dostalo pod Wengerom, viď van Persie. Nie len tak pre nič za nič o ňom mnohí hráči hovoria ako o svojom druhom (alebo prvom) otcovi. Jeho schopnosť poskladať si tím je takisto skvelá, stačí sa pozrieť na tím, ktorý si dokázal poskladať v slávnej „Invincibles“ sezóne a verím tomu, že nebyť toho, že mu najprv utiekli Hleb s Flaminim, potom Touré s Adebayorom, neskôr Fábregas s Nasrim a naposledy van Persie so Songom, tak by sme takých tímov videli ešte viac. Avšak, aj tak sa stále pýtam; je Arséne Wenger v roku 2013 stále tým pravým pre Arsenal?
Pre Arsenal toho spravil strašne veľa, jeho pôsobenie v Klube bude navždy brané ako zlaté veky Arsenalu. Počas Wengerovej éry Arsenal postavil nové tréningové centrum v Colney a kolosálny a ultramoderný štadión, aký nám môže závidieť skoro každý klub Premier League. Počas jeho éry sa z Arsenalu stal doslova svetový veľkoklub, rok čo rok sa v celosvetovej popularite pohybuje tesne pod Barcelonou, Realom a MU. Značka Arsenal má silný cveng, každoročne je medzi pätnástimi najhodnotnejšími klubmi sveta. Takisto Wengerovo hospodárenie je obdivuhodné. Napriek tomu, že Arsenal musel a stále musí splácať úver za štadión a nemôže finančne konkurovať takým ako Chelsea alebo City. Hoci, výsledkovo sa im vyrovnáva alebo ich aj predčuje. A to v podstate bez investícií. Napríklad v tejto sezóne sme na prestupy vynaložili o cca 4 milióny libier menej, než sme na nich zarobili. V minulej to boli cca 3 milióny a v sezóne 10/11 sme sa „prekonali“ a dali na prestupy 23 miliónov, zatiaľ čo sme zarobili „iba“ 10. Oproti Chelsea a City, kde sa každým rokom vyhadzujú stovky miliónov, je to obdivuhodné, že sme stále viac-menej na rovnakej úrovni. Toto všetko je kredit Arséna Wengera. A stále mi to nedá; je tým správnym trénerom pre Arsenal?
Nechám čitateľom voľnú myseľ a iba zhruba načrtnem, ako to vidím ja. Napriek tomuto všetkému (alebo práve preto?), čo Arséne dokázal a čo pre Klub spravil, by som rád videl v Arsenale nového manažéra. Nechcem vyznieť vulgárne, Arséne má môj najhlbší rešpekt, je to môj zďaleka najobľúbenejší manažér, práve on je dôvodom, prečo fandím Arsenalu a navždy zostane v mojej hlave ako legenda, ale aj tak si prajem, aby táto sezóna bola jeho poslednou. Práve preto, aby sa o Wengerovi dalo aj v budúcnosti hovoriť ako o úspešnom manažérovi a o jeho ére ako o najúspešnejšej pre Arsenal. Treba vedieť, kedy je správny čas na odchod a podľa mňa Arsénov už nastal. Nejde si nevšimnúť, že Arsenal v posledných rokoch upadá a hoci sa môžeme akokoľvek dušovať, že to tak nie je, proste to tak je. Kedysi sme nemali problém dostať sa do prvej štvorky, hrali sme atraktívny futbal a dávali množstvo gólov. Minulý rok sme do poslednej chvíle bojovali o Ligu Majstrov a tento rok to vyzerá, že ju hrať ani nebudeme. A nie je to len zvýšenou konkureciou…
Neodpustím si, aby som nespomenul nejaké chyby, ktoré Wenger robí a sú očividné. Neustále protežovanie istých hráčov, napríklad Denílson alebo v tejto sezóne je to Bac, ktorého si tak zlého nepamätám, mal stále istý základ, hoci sme mali vo forme hrajúceho Jenkinsona a Coquelina. Ignorovanie iných hráčov, napríklad Park alebo aj Santos v istej fáze sezóny minulý rok, skvelý Coquelin tento rok, Arshavina ani nespomínam. Takisto mal Wenger aj množstvo veľmi zlých nákupov, hoci to je samozrejmé, že mu nemôže vyjsť každý nákup, na trhu si viedol vždy skvele, ale ja som kritikom nákupu napríklad Mertesackera, hlavne preto, že v tom istom čase bol dostupný Gary Cahill za takú istú cenu a s takým istým platom. Taktická nepripravenosť je najväčší problém, ktorý na Wengerovi vidím ja. Wenger nedokáže prispôsobiť taktiku súperovi, proti ktorému hráme, stále hráme tak isto, či hráme proti Bradfordu alebo proti Bayernu. Každý súper vie, ako hráme a stačí, aby proti nám stál len trochu viac takticky zdatnejší manažér a len ťažko vyhrávame.
Pamätám si časy, keď sme dávali 5 gólov za zápas a nebolo to tak dávno. Hra bola krásna, prihrávky na jeden dotyk, narážačky… To je pasé, minimálne tento rok. Wenger má ešte jednu zlú vlastnosť. Pripadá mi, že až moc verí v svoje schopnosti a jeho moc vysoké ego mu nedovolí vidieť veci reálne a priznať si chyby, ktorých sa dopustil. Naozaj nechcem vyzerať ako človek, ktorý si neváži jeho prácu a je, ako sa to v poslednej dobe nazýva, Wenger-hater, len som poukázal na niektoré vlastnosti Arséna.
Mám rád Wengerovu filozofiu, som jej dlhoročný obhajca a páči sa mi cesta, ktorou klub chce ísť, hoci v poslednej dobe sa odkrývajú veľké škvrny vedenia. Avšak, rád by som na lavičke Arsenalu od leta videl niekoho inovatívnejšieho a takticky vyspelejšieho, manažéra s novou mladou krvou a Wengerovi dal nejakú čestnú funkciu v klube. Rád by som v Klube videl niekoho, kto veci robí ako Wenger, ale po novom a je schopný sebareflexie, je takticky vyspelejší a je schopný správne zareagovať na situáciu v zápase. Mien je mnoho, napríklad Jurgen Klopp je úplne najideálnejšia náhrada, ale ten nemá dôvod odchádzať. Ďalej sú tu Laurent Blanc, Rémi Garde a donedávna aj Pep Guardiola. Takisto je v hre aj tréner, o ktorom Wenger hovoril ako o svojom nástupcovi, Dragan Stojković. Ten momentálne trénuje bývalý Wengerov klub v Japonsku a už prepísal Wengerove rekordy. Uvidíme. Budem rád, ak sa niekto zapojí do diskusie.
YungGooner
