Fabregas o tom, že je stále normálny chlapec…
"Nikdy som si nemyslel, že by zo mňa mohol byť dobrý hráč. Dokonca ani keď som bol v arsenalskej Rezerve. Som realista a vždy sa teším na tréningy a zápasy – všetko čo chcem je zlepśovať sa."
"Rád len tak sedím doma a pozerám moje obľúbené seriály ako Lost, Prison Break alebo Zúfalé manželky, ale najradšej mám hranie futbalu na mojom X-boxe. Som šťastný, keď hrám iba len tak v boxerkách, prihlásim sa a hrám oproti iným ľuďom cez internet, ktorý nevedia kto som. "
Fabregas je momentálne považovaný za hráča roku a Adebayor nedávno povedal že malý Španiel je najlepší na svete."Ďakujem Ademu." povedal. "Som hviezda? Nie. Bez šance. Ani to o tom není, je to o robení toho čo milujete, hraním futbalu za jeden z najlepśích klubov sveta. Mám prácu ktorú milujem. Po nej prídem domov, oddychujem, pozerám telku. Žijem normálnym životom a som veľmi šťastný."
V lete si Arséne zavolal Cesca do svojej kancelárie."Boss mi povedal – v šanci musíš byť pokojný. Ukázal mi moje video a povedal – vidíš? Máš viac času ako si myslíš. Predtým bolo niečo v mojej hlave čo mi hovorilo musíš dať gól! a chcel som to urobiť čo najrýchlejšie, bez premýšlania. Pekným príkladom mojej zmeny bol gól proti Manchestru. Minulého roku by som sa bol určite splašil. Stále to však nie je ono. Mal som dať proti Liverpoolu a dobrú šancu som mal aj proti Bukurešti."
"Čo som sa naučil je, že góly na vás menia pohľad ľudí. Ľudia hovoria ako som sa zlepšil. Neviem, hrám tak isto ako minulého roku, som ten istý hráč. Teraz však môžem cítiť ako gól môže pre vás všetko zmeniť ."
Keby nebol futbalista, pracoval by v otcovej konštrukčnej firme. "Je to malý rodinný bussiness, robil to môj dedo, pradedo. Rok predtým ako som prišiel do Arsenalu, chcel som tam ísť a pomáhať otcovi a keby som nebol futbalista, robil by som to, čo moji priatelia – pracujú u ich rodičov a snažia sa zarábať peniaze ako len vedia."
Keby som nebol futbalista? Fabregas, ktorý by mal prekročiť hranicu 200 štartov za Arsenal pred 21. narodeninami, vyzerá byť tak prirodzený futbalista, že nemohol byť nićím iným.
" Kým som nehral zápas proti Evertonu, nikdy som si nemyslel že by som naozaj mohol byť profesionálny futbalista. Iba keď som debutoval a mal taký dobrý prvý rok, začal som si uvedomovať že toto je práca ktorú chcem robiť roky a baví ma."
"Štyri roky som hral s Messim, mojim dobrým priateľom. S loptou je tak rýchlý a ja, tak pomalý. Veľa krát som za ním musel behať a kopnúť ho tak silno ako som len vedel. Vždy cezo mňa prešiel a niekedy som sa nahneval a…boom…zo zadu…nebolo to dobré."
V lete bolo o ňom veľa písané v súvislosti s odchodom."O týchto príbehoch veľa nerozmýšľam. Niekedy čítam veci napísane ľuďmi ktorí ma vôbec nepoznajú a nič o mne nevedia. Hovoria že chcem odísť z Arsenalu do Barcelony – ale to je klamstvo. Všetko čo môžem povedať je že som veľmi šťastný. Milujem Arsenal, klub, fanúśikov, spoluhráčov. Chcem tu zostať. Keď to bude do konca kariéry – budem rád. "
Daily Mail, The Times
na záver trocha španielskej poetiky: "Thierry was like an umbrella that we hid beneath and when he went we were forced to step forward and take responsibility."
