Trilógia Christophera Nolana o Batmanovi sa zaradila medzi najlepšie filmy histórie a priniesla jej tvorcom dokonca aj niekoľko Oscarov. Tí, čo poznali Batmana zo staršieho seriálu alebo z neuveriteľnej Schumacherovej paródie na batmanovskú mytológiu, si museli všimnúť, že v nej chýba niekto až chronicky známy z batmanovských príbehov – Robin (spoiler: on sa tam nakoniec predsa len objaví, ale vlastne až vtedy, keď je o všetkom rozhodnuté). A prečo toto píšem? No preto, že aj bez Robina sú Nolanove diela najlepšie filmy o Batmanovi, aké kedy boli natočené. Áno, aj Batman dokáže byť hrdinom bez svojho Robina a aj Arsenal dokáže fungovať bez toho teraz už nie svojho Robina.
Mohol by som napísať, čo všetko zlé si o tomto kroku nášho bývalého kapitána myslím. Podľa mňa totiž spravil nesmierne idiotickú, egoistickú a krátkozrakú vec a tú svoju pomyselnú sochu pred štadiónom (ktorá by tam aj tak nestála, lebo jeho zásluhy pre klub sa s tým, čo preň odviedli veľký futbalový vizionár Herbert Chapman, inšpiratívny Kapitán Tony Adams – musel som s veľkým K, aby som ho odlíšil od tých nehodných kapitánov na jednu sezónu, a najlepší hráč histórie Arsenalu Thierry Henry, nedajú ani porovnávať) rozbil na márne kúsky 10-kilovým kladivom. Vyzýval som síce nedávno na zdržanlivosť v hodnotení, keďže ešte nebolo jasné, ako to dopadne a nemám rád predčasné rozsudky, ale tento krát si nakoniec Van Persie sám napísal taký ortieľ, že doživotné väzenie je popri tom prechádzka ružovým sadom.
Nechcem sa tu však venovať krysám, hadom a podobnej hávedi, chcem pouvažovať nad tým, aký môže byť Arsenal bez Robina (aká náhoda, pred rokom som tiež po odchode kapitána napísal blog Arsenal after Cesc). A keďže som podľa diagnózy nevyliečiteľný optimista, myslím si, že môže byť lepší. A prečo si to myslím? To zhrniem v niekoľkých nasledujúcich odsekoch.
Strata závislosti
Niežeby bol Arsenal nejaký narkoman, ide o futbalovú závislosť na góloch Van Persieho. Podobná vec sa totiž udiala už pred pár rokmi, keď odišiel Thierry. Keď hral Thierry, každý na ihrisku hľadal iba jeho a to isté sa dialo aj minulú sezónu, len s iným obsadením. Áno, Van Persie hral vo vynikajúcej forme a strieľal neuveriteľné množstvo gólov, ale keď ste si všimli, tak ho spoluhráči často hľadali aj vtedy, keď mohli zakončovať sami. Klasický príklad je Gervinho, ktorý hľadal Van Persieho aj sám pred prázdnou bránou (viď zápas na Fulham Road) a tým sám prišiel o veľa šancí na gól (že to vie, predviedol proti Kölnu). Teraz tu však už Van Persie nebude, takže nebude na koho alibisticky hodiť zodpovednosť a to je väčšinou lepšie. Ako to môže vyzerať, sme videli pred pár rokmi, keď odchod Titiho dal priestor na rozlet najlepšej zálohe Európy.
Bez náhrady? Kdeže!
Tento krát bol odchod kapitána iný ako pred rokom. Vtedy nás odchod Cesca zasiahol na najcitlivejšom mieste, v útočnej kreativite a ľahkosti. A dá sa povedať, že sme ho nenahradili celú sezónu, lebo Arteta hral predsa len niečo iné ako Cesc, Ramsey mal iba záblesky, ktoré sa strácali v nastupujúcej únave a preťaženosti a Rosický síce na jar žiaril, ale predsa len on nebol hráč, ktorý by spoluhráčov zásoboval gólovými prihrávkami.
Van Persie však pre hru zďaleka nemal taký významný vplyv ako Cesc, on mal vplyv hlavne na výsledky. Dá sa povedať, že nahradený bol už skôr, ako vôbec odišiel (nech už Wenger vyhlasoval čokoľvek) a to hneď dvoma útočníkmi, ktorí dali v minulej sezóne v dvoch ligách, ktoré patria medzi top 5 v Európe, dokopy 39 gólov (43 aj s pohármi). Giroud bol dokonca najlepší strelec Ligue 1. Podolski zas nastrieľal 18 gólov v podpriemernom Kölne, čo je veľmi slušný výkon, keď si človek predstaví, akú asi mohol mať podporu od spoluhráčov.
Niekto by mohol namietať, že ani jeden nemá skúsenosti z PL. Áno, to je fakt. Je však na svete málo útočníkov, ktorí by mali viac skúseností, ako Podolski. Nevyšiel mu síce pobyt v Bayerne, ale je veľmi pravdepodobné, že mu nesadla najmä atmosféra, ktorá v bavorskom veľkoklube nemôže byť ďalej od takmer rodinnej atmosféry, na akú bol Lukas zvyknutý. V tom je Arsenal iný, je to síce veľkoklub, ale zároveň aj klub s veľmi priateľskou atmosférou. A neúspech v Bayerne je pre Lukasa obrovskou lekciou, ktorú už určite nezopakuje.
A Giroud má zas podobne ako Koscielny potenciál „oneskorenej rakety“, teda hráča, ktorý sa dlho-predlho trmácal v nižších súťažiach a cestu na vrchol si oddrel ako málokto. On nie je rozmaznávaným ospevovaným „frackom“ ako trebárs Na$ri, on je človekom, čo si určite váži to, aké šťastie mal, že využil svoju možno jedinú príležitosť. Verím tomu, že príbeh Laurenta sa s menšími obmenami zopakuje.
Noví útočníci však okrem neoddiskutovateľnej schopnosti strieľať góly (preto veľmi nesúhlasím s porovnaním Oliviera s Chamakhom, sú síce medzi nimi paralely, ale Maru zďaleka nemá tú žraločiu dravosť po góloch, ako má Olivier) prinášajú aj väčšiu typologickú rozmanitosť v útoku. Poldi je rýchly útočník s veľkým ťahom na bránu, fantastickou ľavačkou, stvorený na dynamickú hru s rýchlym prenosom hry. Olivier je zas vysoký silný útočník, ktorý vie vyhrávať súboje v šestnástke a nielen strieľať góly, ale aj pripravovať šance pre spoluhráčov. Bude sa nám teda veľmi hodiť v zápasoch s typickými „betonármi“ a „mäsiarmi“.
Génius z „výpredaja“
Ako tu už niekto (dotyčný sa asi spozná) napísal, Arsenal vraj kupuje hráčov z výpredaja. Ono to tak môže vyzerať, pretože dvojica reprezentačných útočníkov Nemecka a Francúzska prišla za niečo cez 20 miliónov libier dokopy. Naozaj bagateľ, keď si zoberiete, že reprezentant futbalovo slabšej reprezentácie Anglicka stál iný klub 35 miliónov. Wenger však navyše priviedol za podobný bagateľ hráča, ktorý bude podľa mňa po sezóne hodnotený ako najlepší obchod roka (klop-klop na drevo).
Santi Cazorla je pomerne nenápadný génius. Nevedelo sa o ňom veľa, pretože nehral v mediálne pertraktovaných gigantoch španielskeho futbalu. Priznávam, že ani ja som o ňom veľa nevedel, hoci som si všimol, že niekto taký hrá v pre mňa veľmi sympatickom Villarreale (sympatickom aj preto, že nás nevyradili v semifinále LM, aj kvôli mušketierovi Robertovi). Ale ak niekto popri hviezdach ako Xavi, Iniesta, David Silva či Fabregas odohrá za Furia Roja takmer 50 zápasov, asi to nebude nejaké béčko.
Možno je slovo génius príliš silné, keďže v drese Arsenalu zatiaľ veľa neukázal, ale aj tých 45 minút mi ukázalo, že toto je hráč, ktorý môže byť náhradou za nášho bývalého tvorcu hry, ktorý neodolal volaniu domova. Santi je hráč, ktorý môže dať našej zálohe, ktorá nehrala v zložení Song – Arteta – Rosický vôbec zle, tú povestnú bodku nad i. Stačili mi dve prihrávky, jedna tuším na Thea a druhá na Girouda a videl som, aký obrovský prehľad na ihrisku má tento drobček a ako dokáže prekvapivou prihrávkou naozaj nájsť spoluhráča v šanci. Stačilo mi pár driblingov v strede a videl som, že tento drobček má tú typicky španielsku (vlastnú aj Artetovi) schopnosť udržať loptu aj v zložitej situácii. A to nehovorím o schopnosti bleskovo meniť rytmus hry a rozohrávaní štandardiek, čo je dlhodobo naša slabina.
Santi je podľa mňa naše nové eso, hráč, ktorý nás môže doviesť k trofejam a navyše vďaka veľmi dobre pozerateľnej hre. A to nehovorím o tom, že pomaly (trochu príliš pomaly) sa blíži návrat ďalšieho elitného záložníka, ktorý ma v sebe tiež to niečo navyše. Preto podľa mňa odchod kapitána nebude vôbec taký citeľný, jeho balík gólov sa nestratí vo vzduchoprázdne, ale bude nahradený možno menšími balíčkami, no tie môžu dokopy vyniesť viac, ako ten jeden stratený veľký balík.
DaemonAllburn
(príspevok vyjadruje osobné názory autora)
