Neuveriteľní…Neporaziteľní…Nedotknuteľní…
Odohraných zápasov – 49. Víťazstiev – 36, Remíz 13, Prehier – žiadna. Hráči Arsenalu, ktorý vytvorili ligový rekord v neporaziteľnosti od Mája 2003 do Októbra 2004 budú ešte dlho žiť v spomienkach a navždy zostanú zapísaný v historických tabuľkách.
Historický beh The Gunners za rekordom odštartoval práve po zlyhaní v sezóne 2002/2003, keď Arsenal doma šokujúco prehral s Leedsom United a titul získal Manchester United.7. Mája 2003 Arsenal doma rozdrvil Southampton 6:1, a vtedy ešte nikto netušil čo bude ďalej nasledovať.
Arsenal odštartoval sezónu 2003/2004 vo veľkom štýle, keď v prvých štyroch zápasoch získal plný bodový zisk. V zápase s číslom 8 skoro prišlo k obratu, keď našťastie pre Arsenal neskorá penalta Ruuda Van Nistelrooya skončila na brvne a zápas sa skončil bezgólovou remízou. Arsenal bol v tomto zápase najbližšie k prehre počas 49 zápasovej série.
Arsenal víťazil doma aj vonku ako na bežiacom páse. Medzi najpamätnejšie zápasy patria tie na Elland Road, Stamford Bridge alebo Anfield, ktoré sprevádzali krásne góly.
Či už to bol víťazný gól Roberta Piresa proti Liverpoolu v Októbri 2003 alebo krásne góly v podaní Thierryho Henryho.
Arséne Wenger vybudoval tím, ktorý sa mohol merať európskej špičke. S Kolom Tourem a Solom Campbelom v obrane, s Patrickom Vieirom a Robertom Piresom v zálohe a s útočným tandemom Henry- Bergkamp porážal Arsenal vo veľkom štýle súperov v Premiership.
Tímu samozrejme nechýbal veľký charakter. Po tom ako tím vypadol z FA Cupu a Ligy Majstrov v priebehu pár dní, dokázal sa dostať dokopy a po prvopolčasovom výsledku 1:2 v domácom zápase proti Liverpoolu sa Arsenal nadýchol na Highbury k veľkému obratu.
Na 2:2 po peknej akcii vyrovnával Robert Pires. Obrat na 3:2 zariadil kto iný ako Thierry Henry po dychberúcom sóle cez obranu Liverpoolu. Henry označil práve tento gól za vôbec najkrajší v jeho kariére. Henry uzavrel skóre ďaľším gólom na 4:2 a zaknihoval si ďalší hattrick.
O mesiac neskôr si Arsenal zabezpečil titul na White Hart Lane po remíze 2:2 s Tottenhamom. Táto remíza mala väčšiu chuť ako ktorékoľvek víťazstvo. Arsenal bol počas svojej série blízko k prehrám v zápasoch proti Birminghamu, Portsmouthu, Fulhamu a Leicestru. Arsenal tak ukončil sezónu bez porážky, čo sa naposledy podarilo Prestonu ešte v 19. storočí.
Rekord v neporaziteľnosti dovtedy držal Nottingham Forest 26 rokov, ktorý neprehral vo 42 zápasoch v rade. Arsenal tento rekord vyrovnal 22. Augusta 2004, keď nepriaznivý stav 1:3 dokázal zvrátiť a zvíťazil 5:3.
O tri dni sa Henry, Fabregas a Reyes zapísali nielen do streleckej listiny, ale aj do histórie, keď Arsenal na Highbury zdolal Blackburn. Arsenal predĺžil svoj rekord na 49 zápasov, keď predvádzal nádherný futbal a vôbec jeden z najlepších aký sa kedy na Ostrovoch hral.
Tento „beh“ kontroverzne skončil na Old Trafforde po veľmi prísne odpískanej penalte.Manchester nakoniec zvíťazil 2:0 v Októbri 2004. Napriek tomu Wengerovým „Neporaziteľným“ zverencom tento úspech táto prehra nezobrala a vďaka tomuto veľkému činu na nich nikto nikdy nezabudne.
Môj pohľad na GGM:
„ Na neporaziteľnú sezónu sa veľmi dobre pamätám. Bolo úžasné sledovať krásny futbal, ktorý Arsenalu naordinoval Arsene Wenger. Najviac v pamäti mi utkvel zápas proti Liverpoolu, zvlášť po neuveriteľnom góle Thieryho Henryho na 3:2. Tento gól som už videl mnohokrát ale znovu a znovu mi po chrbte behajú z neho zimomriavky, keď ho opäť vidím. Možno si niektorí z Vás spomenú na video z Youtube, kde jeden šialený(myslím že španielsky) komentátor ocenil tento gól spevom Thierryyy Henrrryyy. Medzi ďaľšie podľa mňa najpamätnejšie momenty tejto série patrili napr. úžasný gól Piresa proti Poolu alebo štyri góly Thierryho Henryho v jednom zápase.“
„ Takže suma sumarum. Gunners Greatest Moment sú za nami a hlavne za mnou. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým Gunnerom, ktorý GGM sledovali, pretože nielen oni ale aj ja sám som sa naučil veľa nových vecí o Arsenale a taktiež by som sa chcel poďakovať nemalou mierou ďaľším spoluatorom.“
„ Teraz sa môžeme všetci vrhnúť na tak dlho očakávanú sezónu…“