Ďaľší geniálny kúsok v podaní Thierryho Henryho…
Predtým ako Arsenal pricestoval na Santiago Bernabeo 21. Februára 2006, žiaden anglický klub nedokázal poraziť Real Madrid na jeho domácej pôde. Ale zverenci Arsena Wengera to chceli zmeniť aj napriek mnohopočetným zraneniam.
Virtuózny gól v podaní Thierryho Henryho dve minúty po začiatku druhého polčasu stačil na toto slávne víťazstvo. Arsenal mohol zvíťaziť aj výraznejším skóre, ale zápas sa nakoniec skončil 0:1 pre Gunners.
S ôsmimi zraneními hráčmi, väčšinou obrancami, nastúpil Mathieu Flamini na ľavej strane obrany.Bola to jedna z alternatív, ale nakoniec tento francúzsky záložník si počínal skvele.
Arsenal sa mohol dostať do vedenia už po osemdesiatich sekundách, keď Iker Casillas vychytal Joseho Reyesa. Freddie Ljungberg a Henry boli takisto blízko k vstreleniu gólu v prvom polčase, v ktorom Gunners jasne dominovali. Dve minúty po zmene strán, ale prišiel zmienený Henryho gól.
Cesc Fabregas prihral na stredovom kruhu loptu Henrymu, ten sa zbavil postupne Ronalda, Alvara Mejiu, Guti a ako posledného obrancu Sergia Ramosa. Strelou po zemi k vzdialenejšej žrdi prekonal Ikera Casillasa. Bola to krásna individuálna akcia.
Vtedy 28-ročný útočník oslavoval svoj 34 gól Arsenalu v Lige Mastrov behom popod 3500 fanúšikov Arsenalu s rozprestretými rukami.
Real sa pokúsil vyrovnať skóre zápasu, ale nevedel sa presadiť proti obrannej štvorke, ktorú skvele viedol Kolo Toure. Naopak, hostia mali možnosť navýšiť svoje vedenie.
Podľa Wengera to bola „viera“ mužstva, ktorá položila základ výbornej defenzívy, keď obrana Gunners dokázala ubrániť také esá svetového futbalu ako Zidane, Raul alebo Ronaldo.
Arsenal predviedol svoje kvality aj odvetnom zápase na Highbury o 15 dní neskôr, keď sa odveta skončila bez gólov a Gunners si tak vybojovali miestenku medzi ôsmimi najlepšími klubmi Európy.Vysnívaná cesta Ligou Majstrov sa skončila až vo finále…
