Ahojte, po mojom výlete v Londýne a úspešnom výsledku zápasu Arsenalu som sa rozhodol napísať pár slov. Bol to už môj tretí zápas na Emirates. Bol plný očakávania a trochu aj nervozity, keďže prvé dva zápasy, ktoré som mal možnosť vidieť (vs. Middlesbrough, vs. Sporting Lisabon) sa skončili 0-0.
Rozmýšľal som nad tým, či náhodou nenosím na Emirates smolu. Každopádne bodík proti United by nebol zlý…
Koncom novembra sme sa s priateľkou rozhodovali, kam ísť na koncert jednej kapely, ktorá mala koncertovať od polovice apríla. Vo finále ostala možnosť Londýn alebo Berlín. Keďže v Londýne sme už boli, tak to vyzeralo na koncert v Berlíne. Pre istotu som čekol, kto hrá okolo 22. apríla v Londýne, a či náhodou Arsenal nehrá doma. 23. apríl Home vs Man Utd. Rozhodnuté meine Liebe! Ideme do Londýna. Na tento zápas bolo možné podať žiadosť o lístky až vo februári. Naštastie sa mi to podarilo,
dostal som lístok a tak som opäť mohol okúsiť atmosféru Premier League.
Od nového roka bol Arsenal vo forme, aj keď výsledky sa možno nedostavili. Predstavoval som si, že zápas proti United na konci apríla môže byť priamym súbojom o 4. priečku v tabuľke. Na tento náboj zápasu som sa
nesmierne tešil. Zároveň vidieť aj najlepšieho hráča sveta na živo bolo pre mňa potešujúce. (Ronaldo vs Messi – pre mňa sú obidvaja GOAT, jeden dar od Boha a druhý neskutočný makač).
Došiel apríl a s ním rada troch prehier s priemernými mužstvami. Moje nadšenie trošku opadlo. Vidieť zase zápas na Emirates proti ďalšiemu priemernému tímu (ManUtd) a opäť so zlým výsledkom? Môže
to byť opäť bez toho, aby som videl nejaký gól? Naštastie ma nabudila výhra nad Chelsea a dúfal som nad podobným výsledkom aj v domácom prostredí.
V deň zápasu som chcel byť minimálne hodinu pred výkopom pri štadióne. Plán bol jasný, pozrieť staré Highbury a potom ísť na Emirates a prejsť si celý štadión dookola a spraviť nejaké fotky. Po výdatných raňajkách, ktoré ma mali nasýtiť až do konečného hvizdu som sa dostavil na zástavku
metra – Arsenal. Čas 11:30, akurát hodinka pred zápasom. Navigoval som sa k starému štadiónu.
Vedel som, že už sú z toho byty, a že z ihriska sa stal akýsi dvor. Bol som už pri vstupe do areálu, kde ma zastavili SBS-kári. Spýtal som sa, či môžem ísť dnu a len si spraviť z „dvora“ pár fotiek. Povedali, že
nie, a odporúčili mi pozrieť si aspoň hlavnú stenu štadióna z ulice. Tak som sa tam rýchlo vybral a konečne spatril slávne Highbury. Hneď som si spomenul na pár zápasov, ktoré som ako malý fanúšik sledoval v telke. A späť na Emirates.
Prešiel som cez most k štadiónu. Vidieť štadión Arsenalu bolo, a pre mňa asi stále bude, ako po prvýkrát. Úžasný pocit vidieť ho naživo. Keďže fotky so sochami už mám, rovno som sa vybral do
útrob štadióna. Nešiel som hneď na svoje miesto ale chcel som vidieť rozcvičujúcich sa hráčov
z blízka. Ocitol som sa za bránkou pri Clockend-e, kde si fanúšikovia robili fotky s Gunnersaurom.
Potom som išiel ďalej, bližšie k striedačkám, kde som mohol vidieť predzápasový rozhovor s Keownom a Ferdinandom.
Brankári sa už rozcvičovali a tak som sa presunul k druhej bráne, kde boli
naši brankári. Blížiac sa k nim sa zrazu spustil potlesk, vybehli aj ostatní hráči. Rýchlo som prešiel ďalej, aby som videl rozcvičku z blízka. Po ich príchode k rohu ihriska hráči reagovali opätovaným potleskom aj pre fanúšikov. Bolo to pre mňa výborné intro pred samotným zápasom. Blížil sa časvýkopu a tak som prešiel okolo celého štadióna späť na svoje miesto.
Sedel pri mne pán z Liverpoolu, ich fanúšik, ktorý sa len tak vybral pozrieť iný zápas PL. Rozprávali sme sa o možnom výsledku zápasu. Zhodli sme sa, že Ronaldo dá gól, ale Arsenal vyhrá o jeden, možno o dva góly. Medzitým mi kamaráti písali, že to vidia na výhru United, že Arsenal to nezvládne.
No vo mne bol dobrý pocit.
Hráči sa dostali na ihrisko, a na štadióne bola vynikajúca atmosféra.
Výkop. V úvode si pamätám na akoby nepripravených a chybujúcich obrancov United. Následná ďalšia akcia, Bukayo strieľa a Ňuňo doráža. Golaso! „Konečne“, povedal som si. Nebude to nula nula.O pár minút neskôr, chyba v obrane a Elanga to ťahal sám na bránu. Ramsdale úspešne zasiahol.
Neskôr ďalšia šanca United, a brvno. Away fanúšikovia zacítili príležitosť.
Neskôr ďalšia šanca a v nej Eddie. V bezprostrednej blískosti trafil de Geu. Pomyslel som si, že to bude tesný zápas. No z následnej šance – Bukayo padá v šestnástke, lopta sa odrazila k Eddimu a gól.
Super pocit zakričať si na Emirates. Radosť z gólu ale prekazil VAR. Na štadióne diváci nemali možnosť vidieť nejaký záznam z danej situácie. Pomyslel som si, že to nemohol byť offside. Na tabuli sa
rozsvietilo – „Decision – offside“…zrazu zmena a „Decision – foul“. Nerozumel som, kto z Arsenalu fauloval. Následne sa štadión opäť poťešil, keď rozhodca ukázal na pokutový kop. Bukayo si zobral
loptu, a hráči United sa okolo neho vyrojili ako osy, začali mu niečo rozprávať. Drevák McTominay mu odstrčil loptu spod rúk. No „little chilli“ sa nenechal zneistiť a výborne zakončil. Ďalšia radosť vo mne.
Zazneli oslávne chorály a spolu sme ďakovali za zatiaľ úspešne vyvíjajúci sa zápas. Keď tu zrazu po centri Matića sa Gabriel a Ňuňo iba prizerali na Ronalda, ktorý poľahky prekonáva Ramsdalea.
Prisediaci kolega: „Who else?!“… Áno, kto iný ako Ronaldo, bez neho by United boli ešte horší.
Nasledovalo pár hluchých momentov a striedaní. Na striedanie bol pripravený aj Holding, ktorý nahradil Saku. Prisediacemu kolegovi som vravel, že tam mohol dať radšej Pepeho, aby sme pridali ďalší gólik. No on povedal, že to je dobré striedanie. A mal pravdu. Arsenal si už nič väčšie nevytvoril, a UTD parkrát pohrozili. A práve Holding bol pri všetkých obranných momentoch, kedy odkopával a odhlavičkovával lopty. Dodal obrane pokoj a dosť veľa vypomohol. Na pár minút prišiel aj Tomiyasu, ktorého fanúšikovia vrelo privítali. Zmena z Cedrica na Tomiho bola hneď vidieť. A to mu stačilo len pár minút na ihrisku. Fanúšikovia skandujúci „We love you Arsenal, we do!“ spolu s hvizdom hlavného rozhodcu ukončili zápas.
V priebehu zápasu som mal možnosť sledovať zápas úplne inak. Bolo vidieť aké vodcovské schopnosti majú hlavne Xhaka, Odegaard či Ramsdale. Vedel som o ich schopnostiach, ale bolo to neskutočne cítiť na ihrisku, v záberoch, ktoré bežný divák v telke nemá možnosť vidieť. Mužstvu veľmi pomohol aj Elneny, ktorý vedel dobre vyjsť z niektorých situácií a skúsene odohral loptu. Najviac ma potešil Odegaard, ktorý bol všade. Úplný motor hry Arsenalu. Rovnako Ramsdale podržal dobrými zákrokmi.Naopak Cedrik a aj Ňuňo Tavares boli z tých slabších hráčov. Trošku ma sklamal aj Emile, nebol tonjeho z tých lepších zápasov.
Výborný zápas proti zvučnému protivníkovi, skvelá atmosféra na Emirates, 3 bodíky a 4. miesto v tabuľke. Celý deň som mal jemný úsmev na tvári. Čo viac si mohol fanúšik Arsenalu priať. Dúfam, že si Arsenal udrží to nasadenie. Ďakujem za príležitosť Supporters Clubu byť na tomto zápase. Zároveňnďakujem aj Vám, ktorí ste dočítali až do konca.
