by El RafteR
Zdravím všetkých Gooners a Gooneretts.
Moja prvá a dlho plánovaná návšteva zápasu Arsenalu síce nevyšla na domáci zápas, ale tento drobný detail dúfam nebude v budúcnosti, či už v blízkej, alebo ďalekej, problém napraviť. Na začiatok som spolu s kamarátkou oslávenkyňou absolvoval menší krst ohňom – zápas na obľúbenom Britania Stadium.
Keďže v Stoke nejakú dobu žijem a pracujem, s ubytovaním a cestou problém nebol, lístky na zápas mi zasa zaobstaral kolega, ktorý v domácom klube pracuje. Krásny to život slovenského imigranta.
Príprava na zápas začala už v piatok ráno provokatívnym oblečením si dresu Santiho do práce. Nemusím asi písať koľko fuckovania a shitovania som si užil, chodili dokonca za mnou aj ľudia, o ktorých som ani nevedel, že tam existujú. Účel splnený, hecovanie prebehlo podľa očakávania a tak som sa spokojný tešil na Nedeľu. Náladu nám zlepšilo aj sneženie, vyvolávajúce pocit domova a v Angličanoch Armagedon. No a keďže Stoke je mesto zaujímavé asi ako Dubnica, sobota sa niesla v znamení papučovej kultúry.
Na zápas nás odviezol kolega, ktorý musel byť na štadióne už 4 hodiny pred výkopom a tak sme mali nejaký ten čas na pár národných zlatistých nápojov, zdravé ale v Anglicku neobľúbené hamburgery a cigaretku. Do podniku Harvester pri štadióne sme vstupovali trochu s rešpektom, no keď sme sa rozhliadli po podniku, v ktorom celý čas drtivo prevládali delostrelci, začali padať spokojné a priateľské úsmevy. Hodinku a pol pred zápasom sme sa už vybrali na štadión pokúsiť sa o nejakú tú fotku či podpis, ale popri bučaní, pískaní a pokrikovaní domácich sa hráči neunúvali a ja sa im ani nečudujem…
V útrobách Britania Stadium sme sa ešte zahriali kávou, pozreli si druhý polčas (čítaj nudu) zápasu Liverpool – United a trochu sklamaní z Mesutovej a Alexisovej avizovanej neúčasti v zápase, no tešiac sa na Elnenyho sme sa pobrali na svoje miesta, kde sme napriek poctivým prípravám a popri krivých pohľadoch okolosediacich celkom slušne vymrzli. Ale áno, zápas sme si napriek tomu užili. Skóre góly na konci síce neukazovalo, ale nikto nemohol povedať, že nebolo na čo pozerať. Perfektné zákroky brankárov, ktorí boli mužmi zápasu, výborný výkon Bojana a mne osobne veľkú radosť robí Campbell a Bellerín. Škoda dvoch veľkých Giroudových šancí, vidieť ho radovať sa z gólu priamo pri sektore hosťujúcich fanúšikov, ktorí boli celý zápas skvelí, by bolo zaiste fantastické. Navyše sme od nich nesedeli ďaleko, takže emócie by sa boli iba znásobili. Nedočkali sme sa, ale vzhľadom na priebeh zápasu sme obe strany skonštatovali, že remíza je férový výsledok. Pocit víťazstva by bol však balzamom na dušu a príležitosť vysmiať sa Potters do tváre na domácej pôde by bol ešte krajší, veď nebudeme si klamať.
Zimou vyklepaní a bez citu v nohách sme sa cestou zo zápasu zastavili ešte na jedlo a kráčajúc smerom k bytu, kde sme sa poctivo zohrievali Tatranským čajom a sledovaním Bollywoodskeho trháku Singham, sme už rozmýšľali, kedy to konečne navštívime Emirates a Highbury.
El RafteR
