Gooners on Tour: Slovak Gooners in Udine


Keď som po zápase v Kolíne vravel, že už sa neviem dočkať ďalšieho zápasu Arsenalu, ktorý uvidím naživo, nemyslel som, že sa dočkám tak skoro. Žreb play-off zápasu Ligy Majstrov bol však pre mňa priaznivý (čo sa týka miesta zápasu) a tak, presne 1 mesiac a 1 deň od zápasu v Kolíne som sa mohol tešiť na ďalší, podstatne dôležitejší a atraktívnejší zápas…

A tak, 24.8.2011 o 6:00, vyrážala z Bratislavy skupinka piatich slovenských goonerov: Jakub, Martin, Miňo, Miro a ja (pozn. autora: zoradené od najmenej po najviac ošklivého). 🙂 Odchádzali sme skoro ráno, aby sme sa vyhli v aute najväčším horúčavám a navyše sme si mali vyzdvihnúť lístky od 14:00 do 15:30, tak sme chceli mať dostatočnú rezervu. Predsa len, asi by nečakali kvôli nám. 🙂 Cesta do Udine trvala aj s prestávkami nejakých 6 hodín, takže sme na mieste boli s dostatočným predstihom. Čas do predania lístkov sme využili prehliadkou mesta…

Nie som veľkým fanúšikom fotenia každej historickej budovy a každej starej sochy (na rozdiel od Mira 🙂 ), takže som sa len svedomito vliekol snáď v 87 stupňovej horúčave za ostatnými, opieral sa o každý strom, sadal si do každého tieňa a osviežoval sa v každej fontánke. Našťastie Udine naozaj nie je veľké mesto a za tie 2-3 hodinky sme prešli skoro všetko podstatné…

Nasledovalo predanie lístkov, ktoré prebehlo (na naše prekvapenie, vzhľadom na skúsenosti z Kolína  🙂 ) bez problémov. Do zápasu však ostávalo ešte 6 hodín. Čo s tým? Mesto prezreté, sochy pofotené, v celom meste siesta, nikto nikde, reštaurácie zavreté… Našťastie sme našli jeden podnik, kde mali aspoň niečo na pitie (aj keď nemali ani Colu, tak si chudák Martin musel dať len Fantu 🙂 ). Dávali tu dokonca včerajší zápas Villarreal – Odense, ktorý som si tak mohol pozrieť, na moje potešenie, znova. Po prebdenej noci vo vlaku (okrem Mira, ktorý ako pán, cestoval v lôžkovom vagóne 🙂 ) na nás doľahla únava a tak sme si všetci spoločne, jeden za druhým, ľahli do tieňa na jednu dlhú lavičku pri nejakých nástenných maľbách a trochu si zdriemli…

Konečne už bolo aspoň 6 hodín a mohli sme sa pobrať ku štadiónu. Tu sme sa stretli s ďalšími šiestimi slovenskými goonermi na čele s Onderom, takže konečné skóre bolo Slovesnko 11, Česko 0… 🙂 Okrem slovenských goonerov zavítali na sever Talianska aj Croatian Gooners, Bulgarian Gooners, Hungarian Gooners, už známa a veľmi početná skupina Arsenal Slovenija (aj s ich vlastnými, pochybnými pokrikmi ako „Malo vas je, malo vas je, pičkice“ a podobne 🙂 ) a samozrejme pár goonerov z Anglicka na čele s Frankom Stubbsom. Nasledovalo ešte kúpenie šálov vo fanshope (pekných, kvalitných, nie tú lacnú atrapu, ktorú kúpil Miro od pochybného predavača niekde v meste a už sa jej nezbavil 🙂 ) a hurááá na štadión…

Bol som milo prekvapený z fanúšikov Udinese (jasné, všetkých som nevidel), ktorý boli veľmi priateľskí, pozdravili, zaželali „Good Luck“, chceli sa s nami odfotiť či spolu s nami tipovali výsledok zápasu. Naše tipy sa „nečakane“ diametrálne odlišovali a v konečnom dôsledku, sme tak (našťastie) skončili ako lepší tipéri my. 🙂  Celková organizácia a bezpečnosť bola zo strany Talianov zariadená veľmi dobre a k (aj trochu očakávaným) nepokojom vôbec nedošlo.

K samotnému zápasu sa nejdem vyjadrovať, všetci sme ho videli a v stovkách komentároch pod reportom zo zápasu ste ho už určite rozobrali do posledného detailu. 🙂 Našťastie sa nenaplnili žarty mojich kolegov, že by sme mohli postúpiť na penalty. Moje srdce už po posledných sezónach nie je to, čo bývalo a vidieť penalty na vlastné oči, by mi na zdraví rozhodne nepridalo. Aj keď po Di Nataleho tyčkách a góle na 1:0 som sa už v duchu pripravoval na najhoršie. Našťastie nás spasil ten, od ktorého sa to najviac čaká. Kapitán s číslom 10… 🙂

Poviem vám, takú radosť som ešte nezažil. Každý náš gól prežívam veľmi emotívne, ale je to niečo iné sledovať zápas doma, niekde v pube a priamo na štadióne medzi ostatnými fans. Navyše, takýto dôležitý zápas a takýto dôležitý gól, som naživo ešte nevidel. V takej chvíli len vyskočíte a snažíte sa skákať čo najvyššie, s otvorenou papuľou a vypúlenými očami kričať čo najhlasnejšie až vám sliny lietajú, rukami metáte ako zmyslov zbavený, strhnete dres a začnete ním mávať, objímete všetkých vedľa vás a keď sa pozriete okolo, všetci robia to isté, tak vy pokračujete! A ešte viac!  🙂 Chcel by som vidieť ako sme vtedy vyzerali. Asi ako banda divých opíc odtrhnutých z reťaze! 🙂  Nie, to je slabé prirovnanie! 🙂 Proste, na nezaplatenie… 🙂

V ďalšom priebehu nás pri penalte zachránil náš (konečne poriadny) no. 1, respektíve numero uno, keďže sme v tom Taliansku a zápas definitívne rozhodol numero quattordici Theo a tak miesto ďalších nervov a obhryzených nechtov nám dopriali ďalšie 2 opičie tance a relatívne pohodových 20 minút plných známych pokrikov, ktoré sme spievali všetci spoločne bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu, či farbu pleti. Samozrejme s výnimkou Arsenal Slovenija, ktorí si spievali svoje “pičkice”… 🙂 Na záver sme dopriali jeden pokrik aj domácim v ich rodnom jazyku: “Arrivederci” 🙂

Nasledovala ďakovačka hráčom a pomalé opúšťanie štadióna. Následne rozlúčka s ostatnými priateľmi goonermi a cesta domov. Menšie komplikácie nám spôsobili len talianske čerpacie stanice. S poslednými kvapkami nafty sme obehli asi 5 zavretých púmp, kým sme zistili, že fungujú ako automaty a stačí vsunúť bankovku do stroja a načerpať si sám… 🙂 Pri ceste domov nás zastihla únava a tak sme si chceli zdriemnuť v aute na nejakej pumpe. Jakubovi s Mirom sa vpredu spalo dobre, ale my vzadu sme mali problémy nájsť si vhodnú polohu a tak sme zobrali spacáky, rozložili si ich na trávičke v strede pumpy a napriek rôznym pohľadom okoloidúcich sme sa (vzhľadom na podmienky) dobre vyspali. 🙂 Potom už len príchod späť do Bratislavy, rozlúčka a každý sa pobral na svoj spoj domov. Koniec fantastického výletu. 🙂

Touto cestou by som sa chcel ešte poďakovať mojim spolucestujúcim: Miňovi zo Slepčan, Martinovi z Veľkého Ďura (pre ktorého to bola AFC premiéra), Mirovi z Bohdanoviec pri Košiciach (pred ktorým zase len klobúk dole, že podstúpil cestu až z ďalekého východu) a hlavne Jakubovi z Martina, že sám odšoféroval v tomto teple v priebehu 2 dní snáď 15 hodín. A taktiež nášmu skvelému SC, ktorý nám zariadil lístky. Thanks guys. See you soon (vzhľadom na ten Dortmund možno opäť skôr ako som čakal). 🙂

P.S. Ak by mal niekto náhodou záujem vidieť všetky moje fotky z Udine, sú k dispozícii na stiahnutie z ULOŽ.TO  alebo v mojom ALBUME  na Facebooku.

La_Bestia