Viem že to nie je najaktuálnejší zápas ktorý by ste mali v pamäti, a má to istú trpkú príchuť, ale podelím sa o to s vami.
Píše sa rok 2008. Áno, nie je to preklep. ROK 2008. V tom čase som pracoval ako predajca nových áut v autosalóne SEAT a VOLKSWAGEN /ktoré je že vraj ľudové auto… /.
Prečo vám to píšem?
- Preto lebo som cez leasingovú spoločnosť vyhral cestu na zápas MANCHESTER UNITED. Po prvej eufórii som sa musel trošku schladiť. Ja a MANCHESTER UNITED? To nejako nepasuje veď dlhé roky fandím ARSENALU. No nevadí, veď možno aj svojich obľúbencov uvidím raz…
Nasledoval otázka.
- A s kým budú hrať?
Nasledovala šokujúca odpoveď.
- Ani presne neviem…hm..hmm…asi s ARSENALOM….vraví zástupkyňa spoločnosti s hlasom ako by ani nevedela kto to je ten ARSENAL.
Najprv som ani nevedel či mám vyskočiť z kože od radosti, alebo sa hnevať že ani nevie kto to je ten ARSENAL. Chvíľku som váhal, potom som jej odpustil keď som zistil že bude to vlastne all inclusive so všetkým čo k tomu patrí na 3 dni. Letenka, hotel, strava, sprievodné programy, lístok na zápas, návšteva štadióna, návšteva LIVERPOOLA, atď.
Zápas bol vypísaný na 13.04.2008, odlet 2 dni predtým . Čas rýchlo ubehol a už som sedel na lietadle, vlastne len trpel na lietadle s výškou 193cm a s kolegom na sedadle s výškou 2 metre-120kg . Ubytovanie celkom pekné, strava super, toľko pečenej slaninky doma nezjem ani za rok, tam to bolo na raňajky bežné. Nasledoval návšteva LIVERPOOLA, čo je fantastické mesto, vzdialené 70 km od Manchestra. V tom roku bolo mesto LIVERPOOL hlavným mestom kultúry na svete. Následne spať do mesta Manchester, kde sme mali možnosť vybrať z 2 programov.
1. Návšteva obrovského nákupného centra
2. Lyžovanie v krytej hale so sjazdovkou 700 metrov,
S kolenom po čerstvej operácii som radšej vybral to prvé, ale stihli sme sa pozrieť aj na to druhé. Tá hala bola extrémna, veľká krabica kde sa lyžuje celý rok. Nákup bol predsa úspešný, v NIKE STORE sa mi podarilo kúpiť dres budúcemu hráčovi ARSENALU/otecko sníva /, svojmu synovi s nápisom 04 TOMIKA /deň narodenia – meno/, /pri výbere mena pre syna zohralo istú rolu aj meno môjho obľúbeného hráča menom TOMÁS ROSICKY /. Nákup manželke, výber rozmeru je klasický problém, ale riešiť nákup na ženu ktorá má 50kg v krajine kde je každý obézny je pomerne zložité. Napokon vyriešené, rozmer pre deti a veríte alebo nie, sedí to.
Nasledovný program bol celkom zaujímavý : NÁVŠTEVA OLD TRAFFORD.
Trvalo to asi hodinku a pol v ktorom nás prevádzal milý pán ktorý mal 80 rokov a robí pre klub už vyše 50 rokov, pri ktorom vynechal jediný zápas klubu, VÁÁÁÁÓOOOO, gratulujem.
A z toho som súdil že asi fandí MUFC. Bol k nám milý lebo nevedel že má tam špióna v mojej osobe ktorý všetky radostné informácie o veľkých víťazstvách nad rivalmi z „veľkej štvorky“ zapracováva v sebe len s obrovským sebazaprením . Hold sme dali aj zosnulým v tragédii leteckého nešťastia, na základe čoho pomenovali jeden tunel s pamiatkami na MNÍCHOVSKÝ TUNEL. Bolo to tragédie nie len pre klub, ale pre celý futbalový svet.
Bolo ale jedna vec na ktorú nikdy nezabudnem. Zobrali nás do tunela z ktorého vybiehajú hráči na zápas, na OLD TRAFFORD netradične zo rohu a nie z stredu ihriska. Tam nám zapli na plné pecky ohlušujúcu audio sústavu ktorá imitovala skandujúci plný štadión a vybehli sme na ihrisko, na prázdne ihrisko a k tomu na prázdny štadión….. Ale predsa, na ten pocit nikdy nezabudnem, mal som po celom tele zimomriavky…..
Ale teraz už poďme na zápas. Bezpečnostné opatrenia boli vysoké ale nič by nebolo platné keby tam nešlo na zápas 74 500 disciplinovaných fanúšikov. Miesto sme mali celkom vysoko, až tak vysoko že pri góle ADEBAYORA som síce sedel presne nad bránkou ale musel som zavolať otcovi domov či to bola ruka alebo nie. Z počtu 74 500 návštevníkov tam bolo 3000 fanúšikov ARSENALU ktorý neustále skandovali a hnali dopredu svojich, ale márne, prehrali sme, 2-1, tesne , ale prehrali. Takže sa vrátim na chvíľku k tým 71 500 červeným diablom . Totiž pri góle GUNNERS som vyskočil automaticky od radosti tak vysoko ako sa len dalo a tak hlasno som kričal ako som len mohol, bohužiaľ to všetko som robil na tribúne vyhradene pre tých 71 500 diablov…….keďže moja radosť nenašla prenasledovateľov……pochopiteľne som stíchol a sadol naspäť na miesto.
Po prehre a po úplnom vyprázdnení štadióna tých 3000 skalných ešte stále skandovalo pesničky gunners a tlieskal za výkon ktorý tam predviedli, napriek tomu že sme prehrali. Neuveriteľný mentálny rozdiel oproti tomu čo doma zažívame na futbale. ( video – ilustrační – ale po stejném zápase najdete ZDE )
Dúfam že nabudúce už budem s mojou krásnou polovičkou a úžasným synom sedieť na tom správnom štadióne, pri tých správnych fanúšikoch…….
/tibor/
