Gooners on tour: Anna a Martin na United

Gunners on Tour: Finally at Emirates

Tak sme sa konečne dostali na domáci zápas The Gunners. A aj keď nám v janurári/lednu nevyšiel zápas s Chelsea, nemali sme moc čo ľutovať, pretože sa nám ušli lístky na ďalší veľký zápas. Zápas, v ktorom sme ukončili Solskjearovu neporaziteľnosť a spravili dôležitý krok smerom k TOP 4. Veľké poďakovanie patrí Danovi za lístky a samozrejme aj Martinovi za doručenie až do ruky ku raňajkám.

Výlet som začal piatkovým skorým odchodom z práce. Nadšenie z veľkého zápasu a víkendu v Londýne umocnil hrejivý pocit po príchode na vlakovú stanicu, kde som zistil, ze zo všetkých vlakov v ten deň vypravovaných, zrušili iba a práve ten môj. Rýchla debata s pracovníkom železníc mi ušetrila 80 libier a po rýchlom presune najbližsím vlakom som sa v Stafforde napojil na ten môj pôvodný, ktorý kvôli nejakej nehode z predošlého dňa ako jediný nepremával tadiaľ kadiaľ mal. To som sa ale dozvedel až keď som už bol v Milton Keynes.

Pri vjazde do Londýna ma uvítal pohľad na slávny štadión Wembley v pozadí. Vystúpil som na Eustone, kde už ma čakala moja súputníčka Aňuch a pomaly sme sa presunuli do Islingtonu ubytovať sa, spraviť prvotnú obhliadku štadiónu a natlačiť sa thajským jedlom. V sobotu sme začínali raňajkami v Little Wonder Café hneď oproti Emirates Stadium, kde sme sa stretli s Martinom a jeho pánskou jízdou, prebrali si lístky na zápas, zdlábli full english breakfast, zhodnotili futbalovú situáciu a pobrali sme na Stadium Tour, návštevu múzea a Armoury. Chalani šli smerom na Wembley von z mesta, konkrétne do Royal Airforce museum a neskôr si veľmi pochvalovali, rovnako taj aj zápas League One na ktorom boli.

V Armoury sme sa zdržali trochu dlhšie ako sme plánovali. Otvorené boli až dve pokladne, z toho jeden týpek bez hanby odkráčal preč a aj ten jeden čo tam ostal, sa tak po anglicky zrovna nepretrhol. Potom, čo mu ázijský turista zaplatil vyše 500 librový nákup v keši a v 50 librovkách, odkráčal na šupu aj on, pretože platba 50-kami v Anglicku je asi ako keby ste niekde na Slovensku vytasili rolku 500 euroviek. Príde poctivá kontrola pravosti. Postaršia dáma stojaca v rade za nami svoje nadšenie vyjadrila vetou „f**king f**k, f**king f**kers, f**king f**k off“ 😀

Počasie nám prialo a tak sme sa z klubového múzea vybrali do užšieho centra pobehať, čo sa dalo. O 30tisíc krokov  a 10 hodín neskôr sme sa po výbornej francúzskej večeri z posledných síl dokotúlali naspäť na ubytovanie a skonštatovali sme, že v nedeľu musíme zvolniť tempo.

Pre zápasom sme ešte vybehli do National history múzea a do Camden Town. Dojem, že Camden market je nejaký menší lokálny trh bol hneď po príchode rozšlapaný a osobne som nevedel kam sa skôr otočiť, a či som naozaj taký hladný, alebo mi iba jedia oči. Do budúcna určite povinná zastávka každej návštevy Londýna.

Pre zápasom sme si ešte šli na chvíľu oddýchnuť a vyvaliť sa na byt na gauč. Zlatý klinec parádneho víkendu sme štartovali hodinu pre zápasom a na tribúne sme tak boli medzi prvými. Miesta boli na The Clock End a Martin s chalanmi sedeli hneď vedľa nás. Potešila absencia Mustafiho v základnej zostave a okamžite sme so smiechom skonštatovali, že dnes teda určite vyhráme.

Nástup do zápasu mali domáci výborný, avšak prvá šanca United, ktorá skončila na konštrukcii brány nás rýchlo schladila. Xhakov gól bol potom akousi odmenou za výborný nástup do zápasu a aj keď hral Arsenal opticky lepšie, šance si vytvárali skôr hostia. Rozhodca pôsobil slabo a už cez polčas sme očakávali stiedanie a taktizovali, ako by to bolo najlepšie. Hralo sa viac menej hore dole a s iba gólovým rozdielom skóre boli nervozita a napätie stále veľké. Pokoj priniesol druhý gól Aubameyanga z (ne)penalty, keď si De Gea druhýkrát v zápase vybral tú zlú stranu. Svoj skvelý výkon viacerými výbornými obrannými zákrokmi na konci zápasu korunoval Maintland-Niles, avšak vydvihnúť určite treba celú obranu aj s výborným Lenom a samozrejme Lacazzeteho.

Aký by to bol pre nás zápas Arsenalu (a navyše konečne v Londýne), aby sme na ňom nezmokli, alebo nevymrzli. Aj tentokrát nám bol osud jasný už od takej 80. minúty a po záverečnom hvizde, kedy sme sa ponáhlali na vlak, sme si po krásnej slnečnej sobote užili krásnu nedeľnú večernú anglickú sprchu.
Stihli sme sa už iba prezliecť a trochu zohriať na ubytovaní, poďakovať a rozlúčiť sa s hostiteľmi, a pobrať sa zasa na Euston a Victoriu, ďalšiemu týždňu povinností s nechuťou naproti, ale zasa natešení, že sme po parádnom zápase United upratali a ešte aj s čistým kontom.  COYG!