Zdravím všetkých Goonerov. Rada sa s vami podelím o najvzrušujúcejšie momenty aké môže fanúšik futbalu vôbec zažiť. V prvom rade chcem poďakovať Danovi za sprostredkovanie lístkov, vďaka, ktorým sa môj sen stal skutočnosťou. A aj keď v rade druhom, moje najväčšie ďakujem patrí priateľovi, ktorý to celé vymyslel a bez ktorého by som musela ďalších pár rokov počkať kým by sa môj sen stal skutočnosťou.
Po 9-tich sezónach fandenia londýnskej červeno-bielej farbe mal nastať deň kedy to celé uvidím na vlastné oči, avšak zákon schválnosti zaúčinkoval a to tak, že zápas bol presunutý o jeden deň, čo spôsobilo veľké problémy s prebookovaním leteniek a ako iste viacerí viete, že Ryanair si kladie vysoké pálky za akékoľvek zmeny. Nakoniec sme sa však zhodli, že aj tá premrštená cena za letenky stojí za to vidieť konečne Gunnerov v akcii. A to veľmi výnimočne v tejto sezóne, vidieť ich vo veľmi dobrej akcii. Zápas sa odohrával 5.4. proti Londýnskemu rivalovi West Ham United, samotný zápas netreba popisovať podrobne, zvíťazili sme predsa 3:0 po veľmi dobrom výkone, ktorí však chlapci nedokázali zopakovať o týždeň na to, kedy sme hrali proti Crystal Palace a zápas skončil rovnakým skóre avšak nie v náš prospech. Ale predsa len nejaké zážitky zo zápasu spomeniem. Bol to zápas kedy naši fanúšikovia protestovali tým, že prídu na zápas o 13 minút neskôr (13 rokov bez ligového titulu), síce neviem koľko stoviek fanúšikov sa do toho zapojilo ale bolo to na tribúnach vidieť, zaplnili sa až keď boli naši hráči na ihrisku niekoľko minút, to nás celkom prekvapilo. Nepekne prekvapená som bola aj z toho, že na štadióne je 60 000 fanúšikov, ktorí aj v najhorších chvíľach podporujú svoj klub tým, že si kúpia lístky a cestujú do Londýna len kvôli zápasu niekoľko tisíc kilometrov. Ale ako zápas začal tak bolo ticho. Ako keby tam prišli spraviť si len pekné fotky, ktorými sa potom môžu chváliť na sociálnych sieťach. Zo začiatku teda bolo počuť hlavne fanúšikov West Hamu, ktorí neúnavne povzbudzovali svoj tím. Ako však začal druhý polčas tak my, Gooneri sme sa osmelili a začalo sa povzbudzovať aj na našej strane, zápas dostal grády a na konci sme dokonca už nemali ani hlas. Fanúšikovia Kladivárov po treťom góle stíchli ba dokonca sa strhla bitka, na ktorú sme mali perfektný výhľad, boli sme priamo nad nimi. Bitka však dlho netrvala, v Anglicku také niečo nie je prípustné. Toho povzbudzovania/nepovzbudzovania na Emirates mi je ľúto, chcela by som zažiť tú atmosféru kedy by fandil celý štadión a to nie len vo vybraných zápasoch keď sa hrá proti Spurs. Chcela by som zažiť tú atmosféru, ktorú som sledovala v televízii keď sme zvíťazili nad Barcelonou 2:1, samotní hráči boli vtedy očarení nie len tým ako zápas dopadol ale tým ako „sme“ ich hnali dopredu svojimi hlasivkami.
Zápas teda skončil a my sme sa museli dostať z útrob štadióna do ulíc, ktoré boli totálne preplnené červeno-bielymi farbami. Večer sa nám naskytol veľmi pekný pohľad na osvietený Emirates, ktorý je tak majestátny.
Som šťastná prešťastná, že sme si vybrali práve zápas proti West Hamu kedy sme zvíťazili, kedy sme mohli oslavovať vstrelené góly do siete súpera, kedy sme si mohli vykričať hlasivky z radostných momentov, a že sme mohli zažiť pocit maximálnej spokojnosti aj napriek tomu na akej tabuľkovej pozícií sa nachádzame. A viem, že som to tak necítila len ja, v uliciach Londýna to žilo Arsenalom pred a aj po zápase. Určite to tak bude aj naďalej, nie sme predsa len fanúšikovia úspechu, i keď by sme si už nejaký úspech zaslúžili. Či to už bude s Arsénom alebo bez neho.
Ak má niekto otázky ohľadom ubytovania, cestovania a podobne. Tak ich kľudne zodpoviem v komentároch.
