Zápas Arsenal vs Birmingham City bude pre náš tím historicky už siedmym finále Ligového pohára.
Tu je skrátený prehľad predchádzajúcich finálových duelov:
League Cup Final 1968 – Arsenal 0-1 Leeds United
Išlo o celkovo ôsme finále Ligového pohára, pre Arsenal samozrejme prvé. Hráči zo severu Londýna v ňom však boli papierovo slabším súperom. Leeds disponoval skvelou rezolútnou obranou a ako účastník minuloročného Európskeho Finále tak bol pred zápasom v roli favorita. Arsenal nenašiel cestu, ako na Wembley prekonať súperovho brankára. Leeds však áno. Ďalekonosná strela Terryho Coopera sieť rozvlnila a zverenci Dona Reviesa sa tak mohli tešiť zo zisku trofeje.
League Cup Final 1969 – Arsenal 1-3 Swindon Town
O rok neskôr sa The Gunners opäť podarilo prebojovať do finále. Cestou na Wembley porazili Sunderland (1-0), rozprášili Scunthorpe United (6-1), poradili si i s Liverpoolom (2-1) či Blackpoolom (5-1). V semifinále zdolali odvekého rivala Tottenham (po zápasoch 1-0 a 1-1). Oproti Arsenalu sa vo finále postavili hráči Swindon Townu, tímu postaveného o dve súťaže nižšie. Netreba teda dodávať, kto bol favoritom. Jediným negatívom na našej strane bola chrípka, ktorá zastihla viacerých (až ôsmich) hráčov, teda neboli úplne fit. Od úvodného výkopu sa Arsenal pustil do papierovo slabšieho súpera. Zahryzli sme sa do nich, dostali ich pod tlak a vybojovali množstvo rohových kopov. Súper sa však prekvapivo v 35. minúte dostal do vedenia, keď Roger Smart využil nezhodu obrancu Iana Ureho a brankára Boba Wilsona. Väčšinu zápasu však stále dominoval Arsenal, domáci sa len bránili a mnohokrát ich podržal brankár Downsborough. Bobby Gould však v 86. minúte hlavou vyrovnal a poslal tak zápas do predĺženia. V ňom ale už prebrali iniciatívu hráči Swindonu. Po ich rohovom kope sa strhol v šestnástke zmätok a to využil hrdina večera Don Rogers. Dielo skazy pre Arsenal zavŕšil ten istý hráč, keď prebehol tretinu ihriska, obišiel brankára a zakončil do prázdnej brány. Swindon teda vyhral v pomere 3-1.
League Cup Final 1987 – Arsenal 2-1 Liverpool
Povrávalo sa: ‘Ak Ian Rush skóruje, Liverpool neprehráva.’ Táto povera bola však v tomto finále vyvrátená. Aj keď už spomínaný waleský strelec poslal hráčov Liv’poolu do vedenia, Arsenalu sa podarilo dvomi gólmi obrátiť na 2-1. Charlie Nicholas sa stal hrdinom, keď najprv vyrovnal a neskôr sám vsietil víťazný gól. Išlo o významnú trofej, prvú za posledných osem rokov, prvú v prvej sezóne Georgea Grahama na poste manažéra. Práve o tomto triumfe sa hovorí ako o odrazovom mostíku, ktorý naštartoval úspechy tímu v nasledujúcich rokoch.
odporúčam pozrieť video: http://www.youtube.com/watch?v=kP11UGjICCI
League Cup Final 1988 – Arsenal 2-3 Luton Town
O rok neskôr sa Grahamova družina na Wembley vrátila, aby si opäť zahrala finále. Proti Lutonu boli hráči Arsenalu jasnými favoritmi, no nie všetko šlo podľa plánu. Brian Stein poslal Luton v prvom polčase do vedenia a Arsenal sa začal trápiť, no Martin Hayes z blízkosti prekonal súperovho brankára a vyrovnal na 1-1. Alan Smith dokonal obrat o tri minúty neskôr. Arsenal sa tlačil vpred, no hráčom sa nepodarilo znovu rozvlniť sieť brankára Andyho Dibbla. Desať minút pred koncom zápasu brankár Lutonu dokonca vychytal Winterburnovu penaltu, a to následne dodalo súperovi sebavedomie. Danny Wilson vyrovnal a Stein ukoristil neskorým víťazným gólom zisk trofeje pre Luton Town.
League Cup Final 1993 – Arsenal 2-1 Sheffield Wednesday
V prvom polčase, konkrétne v 8. minúte, šli Sovy do vedenia po góle Johna Harkesa, ktorý sa tak stal pvým Američanom skórujúcim vo finále na Wembley. Paul Merson však vyrovnal už o 12 minút neskôr. Ten istý hráč neskôr začal skvelú akciu po ľavom krídle, z čoho pramenila prízemná gólová strela Steva Morrowa. Arsenal zvíťazil a po druhý raz zodvihli jeho hráči nad hlavu trofej Ligového pohára. Zaujímavosťou je, že z Wembley si strelec víťazného gólu – Morrow neodniesol len treofej, ale aj zlomeninu ruky. Tú utrpel pri pozápasových oslavách, keď ho vydvihoval kapitán Tony Adams.
League Cup Final 2007 – Arsenal 1-2 Chelsea
Pre Arsenal pod vedením najúspešnejšieho manažéra histórie klubu – Arséna Wengera, to bolo prvé a do dňa 27.februára 2011 aj jediné finále v Ligovom pohári. Na papieri bol víťaz jasný, londýnsky rival Chelsea, víťaz anglickej ligy v rokoch 2005 a 2006 s kádrom plným skúsených borcov. Oproti sa mu postavil Arsenal, ktorý prechádzal generačnou zmenou, legendy postupne striedali mladé talenty. Toto smutné finále mnohým netreba pripomínať, predsalen to nebolo tak dávno. Chelsea sme potrápili a v prvom polčase aj prehrali. Theo Walcott nás poslal do vedenia, no neskôr sa vo famóznej forme hrajúci Didier Drogba dvakrát presadil a uzavrel tak nádeje na trofej pre mladíkov z Ashburton Grove. Ku koncu došlo k incidentu medzi hráčmi oboch tímov, ktorý takisto veľmi netreba spomínať. Ihrisko musel po červenej karte opustiť Kolo Touré aj Emmanuel Adebayor.
Na internete je mnoho fotografií (alebo aj videí) z týchto zaujímavých a historicky dôležitých duelov. AK máte chuť a bažíte po histórii klubu ešte viac, stačí pohľadať 😉
Po sezónach čakania sme sa však opäť dostali do pozície, keď môžeme reálne pomýšľať na trofeje. A to dokonca hneď na štyri. Prvou z nich je práve Carling Cup, keď si vo finále zahrajú The Gunners proti Birminghamu City. Určite pôjde o tvrdú bitku, no takisto medzi ďalší zápas prepisujúci históriu. Tak ako tomu bolo v už spomínaných šiestich zápasoch. Preto si pripomeňme cestu až do Wembley.
Postup do finále 2011:
Samozrejme, cesta do Wembley nebola ľahká.
vs Tottenham …Všetko to začalo prestížnou porážkou Spurs na White Hart Lane. V prvom polčase vsietil prvý gól Lansbury, no po prestávke vyrovnal Keane. A tak, keď sa po 90 minútach skóre zastavilo na číslach 1-1, prišlo na rad predĺženie. V ňom si však The Gunners bez akýchkoľvek problémov poradili a zvíťazili aj vďaka dvom penaltám od Nasriho či jednému gólu Arshavina dosť presvedčivo 4-1.
vs Newcastle …Nasledujúcou zastávkou bol St. James’ Park. Tu nás naštartoval až vlastný gól na konci prvého polčasu, ktorý si vsietil sám gólman domácich, napokon sme vyhrali opäť presvedčivo 4-0, keď zafungovala spolupráca Bendtnera s Walcottom. Prvý menovaný sa blysol jedným presným zákrokom, druhý dokonca dvomi.
vs Wigan …Ďalšími pánmi na holenie boli hráči Wiganu, proti ktorým sme si konečne zahrali doma na Emirates. Znova nám pomohol jeden vlastný gól súpera a s pridaním druhého z kopačky Bendtnera sme dosiahli znova raz hladké víťazstvo, tentokrát v pomere 2-0 a postup už do semifinále.
vs Ipswich …Súboj, ktorý mal len jedného favorita a ním bol samozrejme Arsenal. Avšak po prvom zápase, keď sme podľahli domácemu mužstvo v pomere 1-0, bolo všetko otvorené. Priškin našej obrane robil starosti celý zápas a vyvrcholilo to až vo vedúci gól. V danom zápase nám azda nič nevyšlo, no hráči to museli pred odvetou na Emirates Stadium rýchlo zahodiť za hlavu. Od prvej minúty tohto druhého klania bolo vidieť obrovskú snahu Kanonierov otočiť skóre z minulého zápasu a dostať sa do finále. Behali neúnavne, bránili takisto excelentne. No po prvom polčase gól nepadol a aj tomu najzarytejšiemu optimistovi zišla na um myšlienka prehry. No na žiadne myšlienky čas nebol, bolo potrebné hrať a na ihrisku nechať dušu. To sa Wengerovej zostave našťastie podarilo. Vďačíme za to najmä gólu Bendtnera, ktorý nahlodal sebadôveru hostí. Po rohu od Arshavina sa opäť rozvlnila sieť, tentokrát po hlavičke Koscielnyho a misky váh sa preklopili na stranu Arsenalu. Poisťovací gól a definitívny stop hráčom z druhej ligy vystrúhal Fabregas. V tej chvíli bolo rozhodnuté, Arsenal bude hrať finále.
A tak je to tu. Deň, kedy sa môže rozhodnúť možno i o celej sezóne, ktovie. Mladíci medzičasom dospeli a sú pripravení nastúpiť v plnej sile. Favorit je jasný. Verím, že tak ako tomu bolo za čias Georga Grahama, Arsenal zodvihne nad hlavu Ligový pohár a naštartuje ho to k nejednému ešte väčšiemu úspechu. Prišiel čas. Prišiel čas zvíťaziť.
/Ljungberg 8/