V novembrovom hráčovi mesiaca som vyjadril svoje obavy z toho, že by som vďaka nášmu kapitánovi mohol prepadnúť hanebnej neoriginalite. Nakoniec sa ukázalo, že predsa len si zachovám aspoň aký-taký status originála (skloňujeme podľa vzoru chlap, nie dub, keďže ja som živý a teda aj životný) a Robin mi vďaka nervozite z naháňania rekordov sťažil úlohu. Takže z koho sa dalo tento mesiac vyberať?
Kapitán Robin Van Persie, hoci mu šanca na rekord zväzovala šnúrky na kopačkách bol stále rozhodujúcim mužom, dával víťazné góly a najmä ten zo zápasu proti Evertonu je nezabudnuteľný – gól minimálne jesene, ak nie celej sezóny (uvidíme, s čím sa vytiahnu strelci vo zvyšku sezóny). Mikel Arteta už presvedčil pomaly každého o svojich kvalitách, je to skúsený režisér hry v strede poľa, ktorý však neodtiahne nohu zo žiadneho súboja. V hodnoteniach zápasov nemal nikdy známku nižšiu ako 6, čo tiež poukazuje na jeho kvality. Vrátil sa Verminator, o ktorého kvalitách netreba veľmi diskutovať, hoci na ľavej strane nebol tak dominantný ako na poste stopéra. Pre mňa bol však hráčom mesiaca iný obranca – Laurent Koscielny.
Jeden fakt je neoddiskutovateľný – z Laurenta Koscielnyho sa stal stoper svetových kvalít. Ak ešte niekto pred touto sezónou pochyboval, či sa dokáže dostať na najvyššiu úroveň, jeho jesenné a zimné výkony sú argumentom najpádnejším. Za rok a pol, čo je v Arsenale, na sebe neuveriteľne zapracoval, k výbornému čítaniu hry pridal aj fyzickú silu a odolnosť v súbojoch (práve preto tvrdím – dajme čas Perovi, aj on sa môže v tomto zlepšiť a v budúcej sezóne môže byť top obrancom v Premier League). Už sa mu nemôže stať, že by ho útočník v súboji odtlačil, ak aj je fyzicky silnejší, Laurent dokáže využiť svoju šikovnosť a pohyblivosť a doslova sa prestrčí k lopte. Ale tak či tak, súboj s Laurentom musí bolieť. O ďalších prednostiach, ako je vynikajúci výskok, skvelé načasovanie aj prevedenie obranných zákrokov, by ani nebolo treba veľa písať. Tiež preukazuje zvýšené ofenzívne chúťky Vermaelenovských parametrov, hoci jeho superstrelu asi nikdy mať nebude. Navyše Laurent pôsobí absolútne chladnokrvne, akoby bez psychiky, no nie flegmaticky, v každom okamihu je plne sústredený na hru a asi ani nie je možné ho vyprovokovať (taký Thomas by sa s Kunom asi pobil…) a tým vzbudzuje veľký rešpekt aj u protihráčov. Z toho vyplýva aj jeho zlepšená disciplína, v 18 doterajších zápasoch si pripísal iba 3 žlté karty a žiadnu červenú, čo je na stopéra veľmi slušný výkon.
Preto pre mňa výber Laurenta ako hráča mesiaca nebol žiadnym východiskom z núdze, ale logickým ocenením jeho výborných výkonov. Tento teraz už francúzsky reprezentant mal aj v hodnoteniach na gunners.cz ešte vyššie známky ako Arteta, najhoršou bola 6,5 v zápase s manchesterskou ropnou veľmocou, inak tu za jeho menom poletovali už iba vyššie známky, až po 8,5 v zápase s Jazdcami z kráľovninho parku.
Laurent Koscielny je ďalší zo zlatých králikov, ktorého Wenger vytiahol zo svojho francúzskeho klobúka. Po aklimatizačnej sezóne teraz už jeho hviezda jasne žiari, v konštelácii s Vermaelenom, Mertesackerom, Djorouom a Miquelom (Squillaci tu už viac nie je ako je, Bartleyho zatiaľ nepočítam) vytvárajú najlepšie stopérske zoskupenie, aké mal Arsenal za dlhé roky. A keď zoberieme do úvahy vekový priemer tohto zoskupenia, vychádza nám, že ho Arsenal môže mať ešte na dlhé roky. A ani si nemusíme hovoriť, že najlepšiu obranu mal Arsenal vtedy, keď bola spolu pokope dlhé roky.
DaemonAllburn
