NAIVNÝ BLOGGER pt.1

Pri pohľade na dnešnú (rozumej tohto sezónnu) situáciu ohľadom Arsenalu by si jeden mohol celkom dobre zakonšpirovať. Dosť bolo taktických analýz expertov (nerozumej Robbie Savage), tlačových správ, šuškaní, zákulisných drbov… Chceme sa pozrieť na realitu aká naozaj nie je, a aspoň z čisto filozofického hľadiska eliminovať túto možnosť. Preto všetky mená a udalosti v tomto blogu môžu matne pripomínať reálne postavy a fakty, ale v skutočnosti je len na čitateľovi nakoľko seriózne sa postaví k tomuto … čomu vlastne?

1.

Ráno 26.12. v Londýne vyzeralo rovnako mizerne ako všetky posledné rána. Ani dážď, ani sneh. Zima a hmla. Bezútešný Boxing Day. Vtedy ešte Arséne netušil, že večer sa bude musieť pozrieť do Oliho očí a povedať mu, čo si myslí o tom ako rýchlo sa dá sklamať celý klub, investori a fanúšikovia. Olimu sa konečne začnú Vianoce, pretože má tri zápasy voľno. Pracovné voľno? Nie, len také psychologické, pretože nemusí niesť na pleciach tlak z nadchádzajúceho obdobia. Ešte stále sa striasie pri spomienke na jeho “Wot Ze Fak?!“ a následnú hlavičku do Onuohu, ale už je to jedno. Vidíme sa v 2015. Díky Oli.

2.

Skoro dvojmetrový Per si utrie pot z obočia, pozrie sa do zeme a pokorne odpovedá na otázky do mikrofónu. On je totižto kapitán teraz. Lebo Mikel má momentálne recidívu. Nie je dôležité, čo to vlastne znamená, ale je to fakt náš naozajstný kapitán. Vraj hociktorý tým na svete s toľkými zraneniami by si počínal rovnako. Človek má pocit, že naša injury room musí vyzerať ako poľná nemocnica vo Vietname. Je nutné podotknúť, že sú to zranenia kľúčových hráčov. Ďalšia otázka, ďalšia odpoveď. Áno, keď budeme všetci fit, tak môžeme zabojovať o titul. A budeme? Lepšia otázka: A chceme byť?

3.

Mesut sa ukázal v Londýne na pár dní. Prišiel si pre nejaké veci, ukázal sa Arsénovi a dal pozdraviť chalanov. Ďakujeme, že si s nami, Mesut. Štyridsať dva melónov v lietadle domov. Do Nemecka, samozrejme s Turkish Airlines. Ešte si oddýchni, priateľu. Hovorí sa, že práve druhú polovicu sezóny máme silnú. Hovorí sa, že kľúčové zápasy, ktoré musíme vyhrať – vyhráme. Arsénova tridsaťosmička za pásom ešte strieľa jednu šlehu na novinárov: Konzistencia. To je rana. Všetci stíchli. A čakajú…

4.

Zlé jazyky hovoria o kríze v Arsenale ako o základnom rozkole medzi filozofiou a prachmi v každej inštitúcii 21. storočia. Na jednej strane stoja nadržaní sponzori a investori (a veritelia, a banky, a agenti, a uctievači mamonu), zatiaľ čo na druhej strane tohto konfliktu stoji viera v dobro, futbalová krása, filozofia dokonalosti v pohybe, dokonca láska k športu. Odkedy prišiel Arséne so smiešnymi okuliarmi v deväťdesiatych rokoch sa svet radikálne zmenil. S ním aj futbal. To, čo sa dá vidieť v TV je snaha vyrovnať sa s tým. Zúfalá, márna, zbytočná… aspoň tak zlé jazyky hovoria.

5.

Oddaný, doživotný a tzv. Hard-kór fanúšik Arsenalu prebudený z kómy. Fragment z rozhovoru:

Ako sme na tom? – Dobre, ale včera sa Tottenham dostal v tabuľke pred nás.

To fakt? Veď máme silný tým. – Áno, ale máme viac ako polovicu kľúčových hráčov na maródke.

Netrep – nejaká viróza? – Ani nie, my vlastne stále nevieme, prečo sa to deje.

Naozaj? A rieši to vlastne niekto? – Ale áno. Konšpirátori. Vraj je to trávnikom a tréningom.

A čo Arséne? – Ten sa zatiaľ nezranil. Ale takmer dal Mourinhovi na bendžo. Museli ho držať.

Mourinho trénuje znova na ostrovoch? – Áno, Chelsea je prvá. Ale včera musel spapať pätorku.

6.

S ručaním sa otvorilo prestupové okno. Zatiaľ sa cez neho valia len samé dohady a šťavnaté konšpirácie. Arsene musí napraviť svoju letnú ľahkovážnosť. Bol zaľúbený? Maybe. Ako si to predstavoval? Videl už cez leto Nacha ako stopéra? Možno niekto rozkopol bank a neostali lóve na hráčov. Ale úprimne, bez Alexisa by sme boli niekde medzi Aston Villou a Leicestrom. Takže Hummelsa za päťdesiatsedem melónov mariek? Dvojica Per a Mats. Hm, to znie dobre. lepšie ako Pat a Mat…

 

Pokračovanie nabudúce ? Možno