V poslednej dobe sa zameriavam na aspekty dnešného futbalu, ktoré majú málo spoločného s hrou ako takou, no napriek tomu, dokresľujú tvár dnešného futbalu, definujú jeho súčasný charakter a v tomto prípade sa obávam, že formulujú aj jeho budúcu podobu.
Filmovanie vo futbale už viac nie je tzv. večná téma, pretože úprimne – bavili sme sa o tom dosť a už sme to, hádam, uzavreli. Kritizovali, analyzovali a zanevierali sme na hráčov, ktorí tieto praktiky využívajú pravidelne vo svojej hre. Inšpiráciou na zamyslenie boli pre mňa dva momenty v posledných dňoch – Rooneyho „vybojovaná“ penalta proti Prestonu a Ronaldove predstavenie v zápase so Schalke. Najskôr pár slov k obom, potom niečo vo všeobecnosti a nakoniec prepojenie tejto témy s Arsenalom.
Pekne po poriadku. Je nutné baviť sa o dôstojnosti hráča, ktorý nosí na rukáve kapitánske céčko Albionu a za stavu 2:1 v pohárovom zápase spraví trojitého Rittbergera v šestnástke súpera z League One? Moje naivné premýšľanie mi nedá, ale zazrel som jeho ksicht na obale FIFA 06… je to už nejaký ten piatok, viem, ale mám za to, že futbalista vekom dozrieva nielen herne, ale aj osobnostne. Skratovať môže raz za čas každý (viď kurz sebaovládania organizovaný Marcom Materazzim vo finále MS 2006), ale teraz naozaj – dotklo sa ma to. Prišlo mi to, ako keby v správach verejnoprávnej televízie moderátor (triezvy) hrubo zahrešil do kamery a do očí všetkých divákov. Prehnané? Nech.
Cristiano Ronaldo vyhral Zlatú loptu. Nepochybne je to fenomenálny futbalista, ktorý výrazne apdejtoval historické štatistiky futbalu. Kopacia technika, výber miesta v šestnástke, pohyb, dribbling, výskok, okamžité vyhodnocovanie defenzívnych slabín súpera – naozaj obdivuhodné a hodné pochvaly, poklony a potlesku. Do bezvedomia omieľaná otázka znie: Prečo potom to divadlo? Ďalšia – hlúpejšia otázka: Kde má ten človek prah bolesti? A ešte jedna – stupídnejšia – Toto s futbalom spravia kamery, sponzori, agenti a poisťovne? Ale veď už toľko nepadá, som počul. Vyhodnocujem to po svojom a bojím sa, že história si bude pamätať iba vyhraté zápasy, priame kopy, záblesky fotoaparátov, trofeje nad hlavou, účesové trendy, atď. Je to smutné, jeden by povedal. Get on with it, povedal by iný.
Diving si definujem po svojom ako umelo demonštrovaný dopad nedovoleného zákroku, ktorý sa považuje za úspešne dokonaný, keď je vyhodnotený rozhodcom ako porušenie pravidiel. Výsledkom v najideálnejšom prípade je odpískaná penalta, prípadne redka do tváre (prípadne obe, Wojciech). Hlasy, ktoré tvrdia, že evolúcia futbalu v sebe zákonite nesie aj prvky, ktoré nepatria do hry – sú hlasy, ktoré prekričia zvyšok všetkého. Žiaľ. Bravúrne sa herecky zdrbať v šestnástke môže vyhrať zápas – môže znamenať postup, môže znamenať trofej, môže znamenať míľnik v histórií – ale predovšetkým znamená peniaze – nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale aj z dôvodov, ktoré sú jasné len ľuďom určujúcim kurzy v stávkových kanceláriách.
V neposlednom rade – poďme na chvíľku byť úprimnými Gunermi a povedzme si, za akých okolností by sme akceptovali tieto prvky hry v prejave Arsenalu? Vieme, že existujú vybrané Pí áR formulky, ktoré Arséne môže použiť na pozápasových tlačovkách na otázky: Bola to penalta? „Neviem, nevidel som to dobre.“ …alebo „Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, keďže som mal zakrytý výhľad.“ Som presvedčený, ale, že ich nepoužíva rád.
Ak je filozofia, charakter a duch klubu to, čo určuje triedu (class), je jasné, že diving je v kategórií serióznejších prečinov ako fajčenie (v nočnom klube, v sprchách,…). V rovnakej skupine by malo byť vyvolávanie tlaku na rozhodcu, využívanie mediálnych hier, a vlastne všetky prvky, ktoré s hernou stránkou futbalu nemajú nič – alebo len málo spoločného.
Tento blog si nerobí ambíciu informovať/dezinformovať čitateľa – odkazom a nosným obsahom by mala byť diskusia, v ktorej sú vítané všetky príspevky. Ďakujem.