Milý Robin,
pokúsim sa zachovať si chladnú hlavu a nepoužívať vulgarizmy, aj keď sa musím priznať, že v duchu som ťa už poslal kade-kde. Tak trochu by si si to aj zaslúžil, ale si slobodný človek, tvoje osobné rozhodnutia sú iba a iba tvoje, nikto ti ich nevezme. Preto sa v tomto liste, mierenom tebe výlučne ako kapitánovi Arsenalu a nie súkromnej osobe, budem venovať tvojmu rozhodnutiu iba z hľadiska futbalového.
Takže si sa rozhodol. Vyfarbil. Zlý syn Arsenalu, ktorému tato vždy veril. Syn otca, ktorý z teba spravil to čo teraz si, hrdina. Alebo si býval. V mojich očiach je rozdiel medzi futbalovým hrdinom a futbalovou hviezdou jednoduchý – ten prvý hrá za Arsenal, ten druhý je skvelý niekde inde. Minulú sezónu si bol hrdina, dajme tomu, že si ním bol už aj rok predtým, šesť sezón si bol talentom, maródiacim, ale ktorému tato vždy veril. A odteraz budeš už len hviezdou, pravdepodobne.
Bol si nám aj kapitánom. Byť kapitánom, to neznamená len byť vodcom v kabíne či na papieri. Byť kapitánom znamená veľa aj pre fanúšikov. Kapitán je prvým hráčom v našich očiach, všetko stojí a padá na ňom, ten kto zdvihne zástavu, keď je tím v úzkych. Arsenal sa tam dostal teraz práve kvôli tvojmu rozhodnutiu. Tam, odkiaľ by si ho mal dostať ty, si ho tam sám zaviedol. Jedno veľké ďakujeme, v úvodzovkách. Úvodzovky by som radšej nahradil ostnatým drôtom, ale bohužial to nejde.
Arsenal, tvoj domov, pretože domov je miesto kde vyrastieš, a je jedno či sa potom presťahuješ aj na kraj sveta, je veľkoklub. Asi si to už v súčasnosti hráči veľmi neuvedomujú, ale veľkoklub sa nemeria počtom nakúpených hráčov alebo výškou ich platu, veľkoklub tvoria hráči a ich rozhodnutia. Ich vôľa niečo doshianuť aj napriek nepriaznivým okolnostiam, akými je napríklad čierna šnúra bez titulov. Aspoň tomu tak kedysi bývalo, a veľa ľudí vrátane mňa tomu verí dodnes.
Čo znamená v dnešnej dobe vyhrať titul. Je to iba soška či medaila, ktorú si zavesíš na poličku v kuchyni vedľa múky a cukru a odškrtneš si jednu kolónku na zozname, aby si sa tým mohol pochváliť vnukom, alebo je to výsledok kolektívnej snahy veľkých osobností a skvelých futbalistov? Aj napriek nepriaznivým okolnostiam.
Dôvodom tvojho odchodu je vraj malá snaha vedenia vyhrávať tituly. Inými slovami nakupovať drahých hráčov – hviezdy, nie vychovávať hrdinov. Smutné, Robin, fakt smutné. Aký vplv malo vedenie na výkony mužstva v súboji proti AC, na ich pôde? Neboli ste to snáď vy, ty ako kapitán, kto rozhoduje o tom ako ďaleko sa klub v Lige majstrov dostane? Aký vplyv mal Gazidis či Kroenke na váš výkon proti Sunderlandu v FA Cup-e, pri prehre 0-2? Môže za to snáď manažment, že si nedal ani jeden gól, že ho nedal Walcott, Gervinho, Ramsey, Arteta, Chamberlain, Song či Vermaelen? Môžeme snáď viniť Wengera? Áno, tréner má na hre mužstva veľký podieľ, ale chceš mi povedať, že nechce vyhrávať? Že pred tým, ako zasadne na ľavičku, si povie „dnes nemusíme vyhrať, vedenie tento rok titul nechce“? Pff, Robin, ďakujeme.
Myslíš si, že vedenie spolu s Wengerom dotiahli do klubu iba druhotriednych hráčov? Máš takúto mienku o každom z tvojich spoluhráčov, alebo o každom druhom, treťom? Pekné od kapitána. Z lode vyskakuje kapitán ako posledný, aj keby mu malo pod zadkom horieť. Tebe ani nehorí a už si vo vode. Keď si predstavím hráčov Arsenalu, ich mená, mám pocit, že máme hráčov lepších ako Chelsea, Tottenham či Liverpool. Dokonca ani United nemali zvučné mená a dotiahli to vysoko. Ale to ťa asi netrápi, pravdepodobne skončíš v City. Už sa teším ako nám nastrielaš pár gólov, určite budem vyskakovať a vykrikovať tvoje meno. Až na to, že to nebude v dobrom.
Škoda Robin, myslel som že kapitáni majú ešte niečo navyše – pocit zodpovednosti, povinnosť pomáhať, lojalitu. Ak je to tak, ty kapitán nie si. Dúfam, že budúcu sezónu ťa tu už neuvidím. Aj keď si pre mňa bol hrdinom. Bol. Už si len hviezda.
Sochu nečakaj.
Dodes.
/vlastné/
