Mesut Ozil sa netají tým, že ako chlapec bol futbalovým fanatikom. Častokrát hrával so svojimi staršími bratmi a kamarátmi a na ihrisku trávil aj 10 hodín denne.
„Keď som bol mladší a videl som niečo ležať na zemi, skúšal som s tým žonglovať. Na prázdninách sme s kamarátmi hrali rôzne hry ako napríklad na 2 dotyky s tenisovými loptičkami alebo naopak s basketbalovými loptami, ktoré sú ťažšie ako normálna lopta.“
„Nehral som sa len s tenisovými loptičkami alebo žuvačkami, hrával som sa aj s basketbalkami alebo medicinbalmi – niektoré mali aj 5 kíl, takže to bolo dosť náročné. Niekedy, keď sa skončí zápas a ja vidím na ihrisku zhužvanú pásku, zoberiem ju a hrám sa aj s ňou.“
„Čo mi však pomohlo ešte predtým bolo to, že som hrával so staršími chalanmi. Hrával som proti bratovi a jeho kamarátom a tí boli odomňa o 5-6 rokov starší. Keď som mal 11, oni mali 17-18. Bolo náročné proti nim hrať a naviac ihrisko, na ktorom sme hrávali nebolo veľmi kvalitné. Vždy tam boli nejaké kamene.“
„Museli ste sa veĺmi sústrediť, keď ste dostali loptu. Myslím, že aj toto mi dosť pomohlo.“
„Žonglovanie s tensiovými loptičkami je fajn, ale čo mi pomohlo vybudovať si techniku, bolo určite ihrisko v Gelsenkirchene.“
/arsenal.com/
