Arsene Wenger vyhlásil, že prvý krát zaregistroval deficit útočníkov, keď sa snažil vstúpiť na prestupový trh. A teda vzhľadom k tomu, že jeho frustrácia pramení z toho, že žiadneho nevie nájsť, seriózne zvažuje, že vstúpi do druhej sezóny v rade bez toho, že by sa chopil riešenia problému na tejto pozícii. Konkrétne vyhlásil, že existuje určitý typ útočníka, ktorého hľadá, ale ktorý v súčasnosti jednoducho k dispozícii nie je.
“Keď som prišiel do Anglicka, v každom klube ste mohli vidieť útočníka, ktorý vedel hlavičkovať, ktorý bol nebezpečný pri centroch, a ktorý bol fyzicky veľmi angažovaný,” povedal Wenger pre Arsenal Magazine, “Ale keď sa dnes obzriete okolo seba, takéto typy vidíte stále pomenej. Človek sa musí zamyslieť, čo sa to vlastne deje?”
A dodal, “Predtým boli vždy pripravení do bitky. Skutočnosť, že dnes sú lepšie chránení znamená, že skórujú viac gólov, a práve preto počet hráčov, ktorí sa vypracujú v tejto agresivite, sa zredukoval.”
Wenger verí, že v Alexisovi Sanchezovi tkvie presne tento typ útočníka, a v prvých dvoch zápasoch sezóny ho využil na pozícii č. 9. Výsledok bol rozporuplný: zo začiatku dobrý – s hráčmi, ktorí okolo neho nabiehali, keď sa Arsenal ujal vedenia v zápase proti Liverpoolu, ale v neskoršej časti mal vážny problém nejakým spôsobom ovplyvniť hru, ako sa stalo aj v remízovom zápase 0-0 s Leicestrom City. Ak sa však pozrieme na štatistiku zo soboty, je šokujúce, do akej miery bol zapojený do hry. Alexis ako stredový útočník mal štvrtý najvyšší počet prihrávok (49/58) a vytvoril 3 šance, čo bolo najviac v zápase. Samozrejme, jeho tendenciou bolo hrať z ľavej strany, kde si chodil pre lopty, alebo sa pre ne zasúval hlbšie do poľa.
Toto vždy predstavovalo problém v zápasoch, keď Alexis hral vysoko. Má tendenciu schádzať si pre loptu, byť stále v hre, čím Arsenal stráca svoju prítomnosť v útoku. Výsledkom je, že proti Leicestru si Arsenal nebol schopný vytvoriť dostatočne kvalitné šance, aj keď Alexis začal zápas v šestnástke, ale postupne ako k nemu neprichádzala lopta si uvedomil, že sa pre ňu musí stiahnuť hlbšie do poľa.
Snáď to nebol ani taký problém, pretože to vyvažovali nábehy Thea Walcotta do vnútra poľa – v zmysle Wengerovho plánu – pravý útočník mal tak najlepšie príležitosti v hre, ktoré si ale vyžadovali veľmi presnú prípravnú fázu. To však znamenalo, že mnoho ostatných aspektov by muselo byť dokonalých: Santi Cazorla hral príliš hlboko, a nebol schopný poskytnúť drive ako Aaron Ramsey pri prehre 3-4 s Liverpoolom, zatiaľ čo Sanchezovo samotné postavenie v poli nespravilo veľa na tom, aby vylákalo stopérov Leicestru z pozície.
Alexis mal tendenciu hrať približne 2 a pol metra pred oboma obrancami, ale ako sa lopta posúvala ihriskom, zasúval sa stále hlbšie, čo znamenalo, že Wes Morgan a Robert Huth mohli v pohode presunúť zodpovednosť jeho bránenia na jedného zo stredových hráčov. Nebol schopný ich vyprovokovať k tomu, aby viac vystupovali – tak ako ani Santi Cazorla, ani Granit Xhaka neboli schopní k nemu dostať loptu typickým spôsobom Arsenalu, v ktorom ide o vylákanie stopérov z ich pozícii. To je možno dôvod, prečo bol do hry vhodený Jack Wilshere. Jeho schopnosťou nabiehať na obrancov – čo je dôvodom, prečo sa Vincent Kompany vyjadril, že je jedným z najťažších súperov, proti ktorým hral – a s následnými prihrávkami na jeden dotyk dokáže otvoriť priestor.
Mesut Ozil prišiel na ihrisko, aby zrýchlil hru Arsenalu, ale nakoniec boli Gunneri odkázaní na to, aby sa zubami-nechatami udržali, keďže dva zákroky zaváňajúce penaltou na hráčov Leicestru ostali bez odozvy. Zákrok Laurenta Koscielneho jednoznačne nebol penaltový, čo len potvrdilo jeho vynikajúcu formu v tomto zápase. Vrátil sa do mužstva ako kapitán, podal mimoriadny defenzívny výkon, konštantne vystupoval, aby prerušoval prihrávky, alebo sa inak uplatňoval voči rýchlosti a šikovnosti hráčov Leicestru. Koscielny bol hlavným dôvodom, prečo Leicester nebol schopný tvoriť v protiútokoch, a spolu s Hectorom Bellerinom a Nachom Monrealom (ktorému treba dať kredit za to, ako dokázal zredukovať hru Riyada Mahréza na dva-tri pokusy na bránu) vytvoril časť defenzívnej línie, na ktorú sa dalo skutočne spoľahnúť. Ide o ich mimoriadnu schopnosť čítať hru a zastaviť vznikajúce nebezpečenstvo – čo je kľúčové – keďže Arsenal je príšerne brániacim tímom. Na druhej strane má však vynikajúcich obrancov.
Zápas proti Liverpoolu som neanalyzoval, keďže ma zarazilo, ako Arsenal poľavil vo svojej intenzite. Takmer som to pripísal neskorému gólu v prvom polčase, nuž ale, ak si prezriete góly, a ako prirodzene vyplynuli z voľných kopov, dalo sa očakávať, že Arsenal poľaví a stiahne sa. Vyhlásenia Arsena Wengera pár dní po zápase však boli neobhájiteľné (je potrebné, aby aj hráči prevzali nejakú zodpovednosť), a osvetlili, čo sa vlastne udialo v druhom polčase.
Vyhlásil, že “po psychickej stránke sme pred polčasom utŕžili ranu, a už sme viac nehrali v rovnakej intenzite ako v prvom polčase”. Stoja za tým predovšetkým dva dôvody. Jedným bol fakt, že Aaron Ramsey sa vrátil na ihrisko ako vymenený.
“Vedeli sme o jeho probléme s harmstringom a naša polčasová prestávka bola narušená zraneniami. V prvých 15 minútach sme sa dostali do problémov po fyzickej stránke, pretože Aaron Ramsey a Alex Iwobi sa zranili, takže sme boli značne oslabení. Myslím, že sme vzadu spravili jednu, alebo dve chyby, ktoré nezvykneme robiť.“
https://twitter.com/1415football/status/765234193492275204
Ak si prezriete video vyššie, môžete práve vidieť ako hlboko hrá Aaron Ramsey, čo malo za následok, že Mohamed Elneny musel vystúpiť a robiť jeho prácu. Pred tretím gólom dokonca naznačuje Egypťanovi, aby vystúpil a napádal jeho hráča, ale kým zacítil nebezpečenstvo, lopta už bola mimo neho.
V určitom zmysle, práve toto vždy zvýrazňuje chyby Arsenalu pri bránení v hlbokom bloku: často sme príliš pasívni na to, aby sme súpera nevpustili do vnútra. Z toho dôvodu sa príliš spoliehame na čítanie hry defenzívnej štvorice (a Francisa Coquelina v určitej miere, hoci pri dvoch góloch Liverpoolu bol príšerný). To je taktiež dôvod prečo sa Rob Holding objavil v základe proti Leicestru: jeho čítanie hry a dotyk s loptou je oveľa lepší než u Caluma Chambersa.
Remíza s Leicestrom sa pri konečnom hvizde rozhodcu zdala prijateľnou. Rozhodnosť zjavne chýbala, avšak existuje nádej, že Alexis môže k svojej hre pridať nábehy, ktoré mu teraz chýbajú. Aspoň Wenger tomu verí, keď tvrdí, že Alexisov timing je jeden z najlepších, čo už preukázal počas svojho pôsobenia na pravej strane útoku v minulej sezóne.
V súčasnosti sa stáva, že Alexis ožíva iba pri protiútokoch, ale ak sa pred ním vytvorí priestor, je nesmierne ťažké ho odstaviť od lopty.
Zdroj: Anam Hassam v rubrike Tactics Column na www.arseblog.com (22/08/2016)
Preklad: GizzButt
