Tretie pokračovanie rozhovoru s piatimi legendami Gunners…
Smith: Bola to rozhodne aura Georga Grahama a hranica, ktorú sme si nedovolili vtedy prekročiť. On bol proste šéf a tak to bolo. Spomínate si na to ako sme boli jeden rok v Španielsku a vyskočili sme na pódium v jednom bare? Hrali práve Stand By Me a my sme vtedy začali spievať „Georgie, Georgie, stand by me… Vtedy práve vkročil do baru a ako nás zbadal hneď sa otočil a odišiel.
Winterburn: Vytváranie vzťahov s hráčmi nebola rozhodne jeho parketa. Rád si udržiaval od nás odstup a hovoril nám, ktorých podnikov sa máme vyvarovať, pretože si chcel tie najlepšie nechať pre seba!
Dixon: Spomínate si čo si o nás myslel Wenger, keď prišiel? Bol veľmi prekvapený z toho akí sme boli dobrí a akí sme boli vtedy inteligentní. Asi si myslel, že sme len roboti, ktorí budú robiť to, čo im niekto povie. Keď sa pokúsil rozvinúť našu hru a my sme mali ísť na ihrisko a dokázať to, bol veľmi prekvapený, pretože sme to spravili.
Bould: To je pravda. Počas prvej sezóny nás nechal na pokoji pretože prišiel do klubu v Septembri a myslím si, že nás chcel už nasledujúce leto nahradiť.
Smith: V tých časoch som končil s kariérou, ale pamätám si, že Wenger bol veľmi férový čo sa týkalo finančného vyrovnania ohľadne vás.
Winterburn: Áno, bol si istý, že sme si určitým spôsobom zaslúžili svoje mzdy. Nemyslel si, že je správne, že sme mali menšie mzdy ako ostatní chlapci. Chcel nás dostať do druhej rady medzi hráčov ako boli Rodders, Dennis(Bergkamp) a Platty (David Platt). Zavolal nás do kancelárie, aby sme podpísali kontrakty a spomínam si ako som sa odtiaľ vracal a videl som ako k nemu do kancelárie vstúpil Rodders aby podpísal novú zmluvu. Budúci týždeň, keď som si všimol rozdiel medzi platom Roddersa a mojim platom, hneď som išiel za Bossom. Arséne mi na to povedal: „ Áno, máš pravdu. Nemôžem ti teraz zvýšiť plat, ale zvýšim ti ho na konci roka.“ A on tak spravil. Arséne vždy dodržal slovo.
Bould: Wenger rozpoznal čo sme znamenali pre mužstvo, ako sme pre mužstvo boli dôležitý a ako jediné férové východisko videl našu odmenu.
Smith: V čom bol ešte Wenger taký dobrý? Myslím tým rozdiel medzi Georgom a Bruceom Riochom, teda dvomi striktnými autoritami. Ten rozdiel bol veľmi viditeľný, nie?
Dixon: Je jeden príbeh, ktorý vždy rozprávam, keď mám zosumarizovať Arséna. Bolo to v jednom z jeho prvých zápasov pod jeho taktovkou, keď cez polčas prišiel do kabíny.
Nepamätám si už aký bol presný stav, ale viem že sme vtedy nehrali dobre. Nepovedal ani slova, len pristúpil k tabuli s kriedou v ruke. Začal kresliť nejaké taktické schémy a šípky. Potom povedal: „Ty spravíš toto a ty zas toto!“ predtým ako nás potleskom povzbudil povedal len „Come on!“ a odkráčal z kabíny. Všetci sme na seba hľadeli v nemom úžase.
Zápas sme nakoniec vyhrali 3:1 a po tom v kabíne Arséne povedal: „ Áno, hovoril som vám to.“ Nikdy mi nič nepovedal počas polčasu alebo po zápase a to ma nútilo premýšľať. „ Páni moji, tento človek sa fakt vyzná.“ Arséne získaval výsledky iným spôsobom.
Adams: Pomocou fyziológie. To bolo to čo používal. Nie je lepší tréner, ktorý by vedel pripraviť hráčov, aby boli na svojom výkonnostnom maxime.
Smith: A tieto vedomosti Vám predĺžili kariéry. Nie je tomu tak?
Bould: Nepochybne. Pod vedením Wengera som sa cítil viac vo forme. Nebol som tak často zranený. Bez jeho metód by sme tak dlho nevydržali.
Smith: Keby ste mohli vybrať jednu sezónu z tých mnohých. Ktorá to bola, keď ste boli na úplnom vrchole?
Adams: Myslím si, že sezóna 1990-91 bola pravdepodobne najlepšia pretože sme inkasovali iba 18 gólov a získali sme Double. Nezabudnite, že som vtedy strávil tri mesiace v Chelmsfordskej väznici a aj bezo mňa si chlapci viedli veľmi dobre.
Dixon: Myslím si, že sme si bez teba viedli oveľa lepšie!
Bould: Pamätáte sa na zápas so Spu*s vonku? Úplne sme ten zápas zabili. Mohli sme ten zápas prehrať 5:0, keby sme nemali Davida Seamana. Povedzme si úprimne, že najdôležitejšou časťou našej obrannej štvorky bol vtedy brankár. Dave bol špičkový brankár.
Počas prvých štyroch rokov čo prišiel do klubu (od 1990) bol absolútne úžasný.
Smith: A čo hovoríte na Johna Lukiča? Aký bol rozdiel v spolupráci medzi vami a ním a medzi vami a Davom?
Winterburn: Lukey bol výborný brankár. Fantasticky blokoval strely a mal briliantné reflexy, ale keby som si mal medzi nimi vybrať, bol by to asi Dave. On mal proste všetko.
Dixon: V prípade brankárov je dôležité ako sa na nich dokážete spoľahnúť. Kdekoľvek mimo nás išla lopta, vedeli sme, že si s tým Dave poradí. Keď sme sa dostali do relatívneho nebezpečenstva pomyslel som si. „Určite ju chytí.“ A to bola obrovská výhoda.
Smith: Bola pre teba najlepšia sezóna, keď Arsenal hral finále Európskych víťazov pohárov?
Winterburn: Áno, bol to zápas proti Parme, ktorý bol úplne úžasný, pretože to bol boj ako o Alamo. ( pozn. red. Boj o Alamo – historická bitka medzi Mexikom a texaskými rebelmi v 19. storočí počas Texaskej revolúcie)
Bould: Spomínaš si na to ako sme prechádzali pomedzi ich hráčov noc predtým? My sme práve dokončili tréning a oni práve začínali. Pozerali na nás ako na stratené prípady…
Pokračovanie nabudúce…
